Poslanie a história

Dejiny Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave do roku 2009

1. Založenie a prvé roky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1921 - 1938)

27. júna 1919 bola zákonom č. 375/1919 Sb. Zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave a spolu s ňou aj Právnická fakulta, ktorá bola zákonodarcom uvedená na prvom mieste:

Se schválením Národního shromáždení československého nařizuje se: § 1.

V Bratislavě se zřizuje místo bývalé maďarské university československá státní universita o čtyřech fakultách: právnické, lékařské, přírodovědecké a filosofické...“.

11. novembra 1919 nariadením vlády č. 595/1919 Sb. sa fakulta stala Právnickou fakultou Univerzity Komenského.

20. mája 1921 bol vymenovaný profesorský zbor, ktorý zložil 4. júna 1921 predpísaný sľub do rúk ministra školstva.

11. augusta 1921 – nariadenie vlády č. 276/1921 Sb. ustanovilo, že prvý ročník na Právnickej fakulte začne s výučbou od zimného semestra 1921/1922.

Dňom zrodu Právnickej fakulty ako vedecko-pedagogickej ustanovizne, ako spoločenstva poslucháčov a profesorov sa stal pondelok 24. október 1921, deň začatia prednášok na Právnickej fakulte na Kapitulskej ulici v Bratislave v akademickom roku 1921/1922.

Zriadenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského bolo udalosťou mimoriadneho spoločenského významu, lebo na Slovensku v tom čase neexistovala vysokoškolská ustanovizeň pre právnické vzdelávanie. V roku 1914 bola síce v Bratislave zriadená Právnická fakulta maďarskej Alžbetínskej univerzity, ale táto fakulta prestala krátko po vzniku Československa  plniť  svoje  poslanie. Začiatky  budovania  Právnickej fakulty  neboli ľahké.

Na Slovensku chýbala početná právnická inteligencia potrebná nielen v právnej praxi, ale i v akademickej sfére. Aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam je potrebné vyzdvihnúť niekoľko osobností, ktoré stáli pri zrode slovenského právnického života v novom štáte: Augustín Ráth, Vladimír Fajnor, Emil Stodola, Adolf Záturecký, Ivan Dérer, Janko Jesenský, Milan Hodža, Juraj Slávik, Ján Rumann.

Do zakladateľskej generácie je však nutné zaradiť aj českých právnikov a českých profesorov, bez pomoci ktorých by Právnická fakulta v Bratislave nemohla začať plniť svoje poslanie a ktorí v prvých dvadsiatich rokoch tvorili väčšinu profesorského zboru na fakulte. Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali jej prví šiesti profesori: Augustín Ráth, Karel Laštovka, Otakar Sommer, Jan Vážný, Bohuš Tomsa a Emil Svoboda. Tento profesorský zbor si 4. júna 1921, v deň zloženia sľubu do rúk ministra školstva Šustu na svojej ustanovujúcej schôdzi v Prahe zvolil svojho prvého dekana – profesora Rátha a prodekana Laštovku. Keďže prof. Ráth bol 22. júna 1922 zvolený za rektora Univerzity Komenského, na miesto dekana nastúpil profesor Laštovka. 30. septembra 1922 profesorský zbor rozšíril siedmy vymenovaný profesor Richard Horn.

Štúdium bolo rozdelené na dva oddiely: 1. historickoprávny (rímske právo, cirkevné právo, dejiny verejného a súkromného práva v strednej Európe, dejiny práva v Československu, filozofia), 2. pozitívnoprávny (československé súkromné právo, československé obchodné a zmenkové právo, československé civilné súdne konanie, československé trestné právo hmotné a procesné, ústavné právo, československé správne právo, národné hospodárstvo a národohospodárska politika, finančná veda, filozofia, dejiny právnej filozofie a štatistika). V druhom oddiele sa konali aj nepovinné prednášky: úvod do vied právnych a štátnych, československé banské právo, medzinárodné právo, súdne lekárstvo, štátne účtovníctvo, poľnohospodárske zákonodarstvo a historický vývoj agrárnych pomerov ČSR, československé finančné právo a porovnávacia právoveda.

V školskom roku 1921/1922 študovalo na Právnickej fakulte 199 študentov. V nasledujúcich rokoch sa počet študentov zvyšoval až k akademickému roku 1931/1932, keď kulminoval počtom 1186 študentov. Počet udelených titulov JUDr. po úspešne vykonaných  rigoróznych skúškach bol najvyšší v akademickom roku 1935/1936 počtom 139. Adekvátne narástol aj počet profesorov. Kým v akademickom roku 1921/1922 vyučovalo na fakulte 6 profesorov, tak v školskom roku 1936/1937 ich bolo 15.

Významnou udalosťou bolo presťahovanie Právnickej fakulty do novopostavenej budovy na Šafárikovom námestí v roku 1936, slávnostné otvorenie novej budovy sa uskutočnilo 11. marca 1937.

2. Stavovsko-autoritatívny systém a akademická rezistencia (1938 - 1945)

Vývoj fakulty v období vojnovej Slovenskej republiky bol poznačený slovakizáciu, silovou dečechizáciou, autoritatívnym postavením štátu, ale aj úsilím o zachovanie autonómie univerzity, tradícií založených jej prvými profesormi a akademickou rezistenciou proti svojvôli politického režimu. Odchod českých profesorov z fakulty (1938 – 1939) nepriaznivo zasiahol do vývoja niektorých povinných predmetov. Právne postavenie univerzity sa zásadným spôsobom zmenilo po prijatí ústavného zákona Slovenskej republiky č. 185/1939 Sl. z. a zákona č. 168/1940 Sl. z. o Slovenskej univerzite v Bratislave. Univerzita Komenského bola premenovaná na Slovenskú univerzitu.

Celková štruktúra štúdia zostala v podstate nezmenená, ako bola pred rokom 1938. Novosť bola v tom, že sa štúdium rozdelilo na tri oddiely a štúdium sa predĺžilo na deväť semestrov. Zaviedli sa hraničné a interdisciplinárne predmety, ktoré aj s ostatnými zmenami (napr. zvýšenie počtu hodín prednášok povinných aj nepovinných predmetov) posilnili komplexnosť štúdia. V období rokov 1939 – 1945 bolo na fakulte 12 profesorov a habilitovalo sa 9 docentov.

3. Krátke obdobie povojnovej obnovy (1945 – 1948)

Slovenská národná rada vnímala obnovenú republiku ako štát dvoch národov Čechov a Slovákov, v ktorom sa usilovala o federalizáciu. Na začiatku výučby v r. 1945 platili na Slovenskej univerzite recipované právne normy o štúdiu zo Slovenského štátu, ako aj československé reformované zásady z prvej ČSR. Študijný program zostal vo svojej podstate nezmenný, bol len doplnený o niektoré predmety ako napr. sociológia práva, podniková ekonomika, teória politiky, právny poriadok ZSSR a iné.

Podľa nariadenia SNR č. 44/1945 Zb. nar. SNR a nariadenia č. 99/1945 Zb. nar. 1945 SNR podliehali učitelia fakulty prevereniu štátnej a národnej spoľahlivosti. Celkovo boli kvalifikovaní ako spoľahliví 7 profesori a 5. docenti. Za nespoľahlivých boli kvalifikovaní piati profesori.

4. Ideologizácia fakulty (1948 - 1966)

Prijatím Ústavy 9. mája 1948 sa vytvoril nový typ fakulty s právnym postavením štátnej organizácie, bez univerzitnej autonómie (napr. VŠ stratili tieto významné oprávnenia: voliť akademických funkcionárov, podávať návrhy na vymenovanie za profesorov, resp. docentov, podávať právne relevantné návrhy na vydanie učebných osnov a študijných programov a iné).

Novým základným útvarom organizácie pedagogickej a vedeckej práce sa namiesto seminárov (resp. ústavov) stali katedry. Študenti boli rozdelení do študijných krúžkov, vyučovali sa spoločenské vedy, skúška z marxizmu-leninizmu bola povinná. Zrušilo sa delenie právnického štúdia na tri oddiely a štátne skúšky, zvýšil sa počet kontrolných a čiastkových skúšok, zaviedli sa súborné skúšky a vo výučbe sa hlavný dôraz kládol na ideologickú výchovu. V uvedenom období dochádzalo neustále k zmenám v študijnom programe v závislosti od uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Do roku 1966 sa na fakulte postupne sformovalo 13 katedier: katedra teórie štátu a práva, katedra dejín štátu a práva, katedra štátneho práva, katedra občianskeho a rodinného práva a občianskeho procesu, katedra hospodárskeho práva, katedra trestného práva, katedra správneho a finančného práva, katedra pracovného a roľníckodružstevného práva, katedra medzinárodného práva, katedra jazykov, katedra politickej ekonómie Rektorátu UK, oddelenie pre Právnickú fakultu, kabinet marxizmu-leninizmu.

Sústavná starostlivosť o kvalifikačný rast učiteľov fakulty priniesla pozitívny výsledok. Fakulta získala v roku 1965 právo na udeľovanie vedeckej hodnosti kandidáta právnych vied vo všetkých vedných odboroch a spolu s Ústavom štátu a práva SAV získala právo na obhajobu doktorských dizertačných prác. Od roku 1958 sa na fakulte začala plánovať vedeckovýskumná činnosť. Výskum sa orientoval na štátne a rezortné úlohy. Jedným z výsledkov vedecko-výskumnej činnosti fakulty bola aj početná publikačná činnosť, organizovanie a účasť na mnohých konferenciách, kongresoch, seminároch. Viacerí z učiteľov boli členmi zahraničných vedeckých spoločností a právnych inštitúcií. Pestovali sa aj družobné styky s inými právnickými fakultami (napr. s PF Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, PF Univerzity T.G. Ševčenka v Kyjeve, PF Jagelovskej univerzity v Krakove).

5. Socialisticky demokratizujúca fakulta a obdobie jej konsolidácie (1966 – 1980)

Právne postavenie fakulty malo v tomto období dve etapy – prvú do roku 1969, v ktorej platil zákon č. 19/1966 Zb., a druhú – po nadobudnutí účinnosti novely zákona o vysokých školách zákonom č. 163/1969 Zb.

Zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách znamenal vyvrcholenie tendencií vývoja vysokých škôl. Štátnu správu a riadenie vysokých škôl komplementárne i kompatibilne spojil s autonómiou vysokých škôl. Znamenalo to, že minister vykonával štátnu správu, t. z. riadil vysoké školy určením všeobecných pravidiel, na základe ktorých si vysoké školy prijímali vlastné konkrétne štatúty, plány poriadky, programy. Vysoké školy získali postavenie rozpočtových organizácií, aj pracovnoprávnu subjektivitu a pri zakotvení zákonných atribútov sa zdôrazňovalo, že vysoké školy sú súčasťou vedeckovýskumnej základne a že vytvárajú nevyhnutné predpoklady na progresívny rast ekonomiky, vedy a kultúry. V tomto období sa Právnická fakulta podieľala na kodifikácii federatívneho usporiadania ČSSR.

Po aprílovom pléne Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v roku 1969 bolo opäť obnovené a aj posilnené štátne riadenie vysokých škôl, čo sa odrazilo v prijatí zákona č. 173/1969 Zb., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 19/1966 Zb.  o vysokých školách. Novela posilnila oblasť centrálneho riadenia vysokých škôl. Bola zákonným nástrojom konsolidácie  vysokých škôl, a teda aj Právnickej fakulty, jej začlenenia do politického systému ideológie „reálneho socializmu a socialistického internacionalizmu“.

Do školského roku 1973/1974 bolo štúdium na Právnickej fakulte päťročné, od školského roku 1974/1975 bolo štvorročné (zohľadnili sa zmeny v dĺžke stredoškolského štúdia). Kompletná prestavba štúdia však bola zavŕšená až v roku 1977, i keď prví absolventi štvorročného štúdia končili už v školskom roku 1977/1978. Štvorročný učebný plán zaviedol profilujúce predmety a výraznejšie diferencoval medzi nimi a ostatnými predmetmi. Profilujúce predmety mali dvojnásobný počet hodín. Upustilo sa od diplomovej práce a jej obhajoby (zavedená bola záverečná práca, ktorá sa hodnotila zápočtom). Štátna záverečná skúška sa konala zo štyroch predmetov a z marxizmu-leninizmu. Za hlavný znak štúdia na vysokej škole študijný poriadok označil samostatnosť a sústavnosť a úlohou vysokej školy bolo zabezpečiť tieto podmienky prednáškami, seminármi, cvičeniami, konzultáciami, odbornou praxou, exkurziami alebo inými formami.

6. Kulminácia štáto-straníckych reforiem na fakulte (1980 – 1989)

Zákonom č. 39/1980 Zb. o vysokých školách sa zavŕšil proces, ktorý začal prijatím novely zákona o vysokých školách v roku 1969 a ďalej bol presadzovaný v straníckych dokumentoch a direktívach v 70. rokoch. Vysoké školy boli začlenené do politického a ideologického systému „budovania vyspelej socialistickej spoločnosti“ pod vedením Komunistickej strany Československa.

Zákon upravil aj niektoré nové formy organizovania štúdia. Popri dennom štúdiu a štúdiu popri zamestnaní sa zaviedlo riadne štúdium podľa individuálneho študijného plánu a medziodborové štúdium, ktoré sa mohlo uskutočňovať na viacerých fakultách, alebo aj na viacerých vysokých školách. Študent bol študentom tej vysokej školy, na ktorej študoval hlavný študijný odbor.

Na fakulte pôsobilo 9 katedier (katedra dejín štátu a práva, katedra teórie štátu a práva, katedra štátneho práva, katedra správneho a finančného práva, katedra hospodárskeho práva a úsekových ekonomík, katedra pracovného a roľníckodružstevného práva, katedra občianskeho práva, katedra trestného práva katedra medzinárodného práva a politiky) a celouniverzitné pracoviská (vojenská katedra, katedra jazykov, katedra telesnej výchovy, katedra brannej výchovy, kabinet marxizmu-leninizmu).

7. Rok 1989, samosprávna fakulta (1989 – 2002)

Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, účinný od 1. 7. 1990, z právneho hľadiska priniesol revolučné opatrenia, revolučnú tvorbu práva. Zákon charakterizoval vysoké školy ako vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Vysoké školy vyhlásil za samosprávne. Samospráva vysokých škôl vyplývala z akademických práv a slobôd, bola prejavom a zárukou slobody vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov, práva vyučovať a učiť sa, práva voliť akademické samosprávne orgány, práva na rôzne filozofické názory a náboženské slobody a práva šíriť ich, ako aj nedotknuteľnosť akademickej pôdy.

V rokoch 1990 – 1991 boli orgánmi Právnickej fakulty prijaté základné normy upravujúce autonómne postavenie, činnosť fakulty, jej skladbu, práva a povinnosti členov akademickej obce. Právnická fakulta preukázala splnenie podmienok uložených Akreditačnou komisiou utvorenou pri vláde SR.

Väčšina učiteľov aj študentov považovala štvorročné štúdium za nedobré, a tak bolo takmer jednoznačne prijaté jeho predĺženie na 10 semestrov. Bolo zrušené štúdium popri zamestnaní a pripravila sa zásadná reforma učebného plánu. Štúdium práva sa rozčlenilo do troch blokov, ktorých štúdium sa končilo štátnymi skúškami. Prvý blok A bol teoreticko-historickoprávny, blok B štátovedecký  a blok C judiciálny. V priebehu štúdia v bloku C bol študent povinný absolvovať justičnú a advokátsku prax. Do študijného programu sa vrátili niektoré klasické disciplíny, ako je cirkevné právo a obchodné právo, a boli zaradené aj úplne nové predmety ako napríklad právna informatika, svetové právne systémy, základy financií, právo k nehmotným statkom a pod. 

Zložito sa vyvíjala situácia v počte, v kvalifikačnej i vekovej skladbe učiteľov fakulty. Do významných politických, štátnych a profesijných funkcií odišli viacerí pracovníci fakulty, ďalší učitelia sa realizovali v advokátskej, komerčnej alebo podnikateľskej praxi. Napriek týmto skutočnostiam fakulta dokázala plniť všetky úlohy zverené v pedagogicko-výchovnej a vedeckovýskumnej sfére v nových podmienkach svojej existencie.

V akademickom roku 1996/1997 bolo na fakulte 15 katedier (katedra dejín štátu a práva, katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva, katedra medzinárodného práva a politiky, katedra občianskeho práva, katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, katedra správneho práva, katedra štátneho práva, katedra trestného práva, kriminalistiky a kriminológie, katedra teória štátu a práva, katedra porovnávacej právovedy, katedra rímskeho práva, katedra právnej informatiky, katedra ekonomických vied, katedra právnej komunikácie, katedra telesnej kultúry) a Ústav medzinárodných vzťahov. Na organizačné zabezpečenie vedeckého skúmania sa na fakulte vytvorili dve pracoviská, a to Knižnica PF UK (1991) a Vydavateľské oddelenie PF UK (1992). Fakulta na základe rozhodnutia Európskej únie v roku 1991 získala štatút špecializovaného dokumentačného strediska a v roku 1993 kompletný Štatút, čím sa zapojila do svetovej siete asi 300 pracovísk tohto druhu.

Počet študentov od roku 1989 neustále stúpal, kým v akademickom roku 1988/1989 na fakulte študovalo asi 700 študentov, v akademickom roku 1995/1996 ich bolo zapísaných  2 304 a v akademickom roku 2000/2001 až 3 286.

Na Univerzite Komenského sa pristúpilo k zavádzaniu kreditového systému štúdia, čo však študenti právnickej fakulty hlasovaním odmietli. Ale aj Právnická fakulta musela reagovať na tieto nové podnety a od akademického roku 2001/2002 bola pripravená akceptovať kreditový systém študentov prichádzajúcich z iných fakúlt a univerzít alebo odchádzajúcich na školy, kde bol kreditový systém už zavedený.

8. Právnická fakulta v treťom tisícročí (2002 – 2009)

Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý rozdelil vysoké školy do troch skupín: verejné vysoké školy, štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy. Právnická fakulta sa stala fakultou verejnej vysokej školy a podstatne sa zmenilo jej právne postavenie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov štatút právnickej osoby získala vysoká škola, čo v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou znamenalo stratu právnej subjektivity fakulty. Táto zmena právneho postavenia fakulty sa výrazným spôsobom prejavila v činnosti fakulty, keď k mnohým rozhodnutiam na úrovni fakulty sa vyžadoval predchádzajúci súhlas rektora Univerzity Komenského, resp. jeho splnomocnenie pre dekana fakulty. V § 23 citovaného zákona je upravená samosprávna pôsobnosť fakulty. Od roku 2002 boli novým podmienkam prispôsobené základné dokumenty fakulty – Štatút PraF UK, Študijný poriadok PraF UK, Disciplinárny poriadok PraF UK,  Štipendijný poriadok PraF UK a pod.

Od akademického roku 2003/2004 sa na fakulte začal aplikovať kreditový systém štúdia vo všetkých formách štúdia v nových akreditovaných študijných programoch. Od roku 2005 sa neustále zvyšuje ponuka výberových a povinne voliteľných predmetov vyučovaných v cudzom jazyku. Tieto aktivity vyúsťujú do prípravy modifikovaného študijného programu v cudzom jazyku. Cieľom prípravy takéhoto programu je v záujme zvyšovania mobility prilákať zahraničných študentov na Právnickú fakultu.

Na fakulte sa každoročne uskutočňovalo hodnotenie pedagógov a pedagogického procesu študentmi formou dotazníkovej ankety. V pedagogickom procese v dennom štúdiu pozitívne pôsobilo zníženie počtu študentov v seminárnych skupinách (maximálne 20 – 25 študentov).

V súvislosti s mobilitou študentov a učiteľov, s europeizáciou a internacionalizáciou výučby a fakulty sa na fakulte zaviedla nielen cudzojazyčná výučba, ale boli uzatvorené bilaterálne a multilaterálne zmluvy, a fakulta sa podieľala a podieľa aj na programoch, ako napríklad LLP/Erasmus, Cambridge Diploma in English and European Union Law, European Master Programme in Human Rights and Democratisation, Moot Court Competition, akcia Rakúsko – Slovensko, prednášky zahraničných hostí atď.

Vo vedeckovýskumnej oblasti v súvislosti s doktorandským štúdiom, habilitačným konaním a vymenúvaním za profesora bolo ambíciou fakulty dosiahnuť, aby každý študijný odbor na fakulte bol garantovaný minimálne jedným riadnym profesorom. Možno prvým krokom k tomuto cieľu bol aj nárast študentov v doktorandskom štúdiu, ktorý bol v roku 2009 päťnásobne vyšší, ako bol na začiatku tretieho tisícročia. V ďalších aktivitách vedy a výskumu sa Právnická fakulta zapájala do grantových úloh KEGA, VEGA, APVV, Jean Monet Modul, Jean Monet Research and Study, IT, Alexandra Dubčeka, E.MA, Európskej komisie, Univerzity Komenského, ESF, MZV SR atď.

Na fakulte bolo (do februára roku 2015) 11 katedier: katedra právnych dejín, katedra teórie práva a sociálnych vied, katedra ústavného práva,  katedra správneho a environmentálneho práva, katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva, katedra občianskeho práva, katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, katedra trestného práva, kriminalistiky a kriminológie, katedra medzinárodného práva a európskeho práva, katedra právnej komunikácie, telovýchovy a športu, katedra ekonomických vied a práva informačných a komunikačných technológie a Ústav medzinárodných vzťahov a právnej komparatistiky.

Knižničný fond, ktorý poskytoval takmer 100 tisíc jednotiek, knižničné a reprografické služby, ako aj predĺžené otváracie hodiny a rekonštruované priestory knižnice vytvárali priaznivé zázemie na výučbu a prispievali k vedeckej činnosti na fakulte. Napriek konkurencii v domácom i zahraničnom prostredí a veľmi zlej finančnej situácii, môžeme konštatovať, že Právnická fakulta svoje úlohy plnila a zvládala nielen výučbu, ale aj vedecký rozvoj. Potešujúce je, že domáce a zahraničné kontakty a výsledky práce v jednotlivých oblastiach činnosti umožnili Právnickú fakultu, ako súčasť univerzity, zaradiť medzi moderné a solídne vzdelávacie ustanovizne.