Bratislavské právnické fórum 2024
Dňa 19. septembra 2024, Právnická fakulta Univerzity Komenského
Jubilejný 10. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie „Bratislavské právnické fórum 2024 bol tradične otvorený v priestoroch Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PraF UK) v utorok 17. septembra 2024, a to plenárnym zasadnutím konferencie s ústrednou témou: „Vplyv európskeho práva na národné právne poriadky“. Do pléna boli pozvaní významní hostia ako ministri spravodlivosti V4, predsedovia najvyšších súdov V4 a predsedovia advokátskych komôr V4.
V úvodných príhovoroch rektor Univerzity Komenského Marek Števček upriamil pozornosť na skutočnosť, že okrem klimatickej zmeny prežívame aj zmenu spoločenskej klímy a minister zahraničných veci SR Juraj Blanár ocenil organizáciu konferencie. V závere minister Blanár vyjadril želanie, aby sa z Bratislavského právnického fóra stala právnická konferencia celoeurópskeho formátu. Následne sa pozornosť upriamila na úvodný ministerský panel konferencie, ktorý moderoval dekan Burda a ktorého hosťami boli ministri spravodlivosti SR Boris Susko a Maďarska BenceTuzson, námestník ministra spravodlivosti ČR Vilém Anzenbacher a Zuzanna Rudzińska-Bluszcz, poľská štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti. Všetci prítomní vo svojich príhovoroch zhodnotili fungovanie právneho systému EÚ vo svojich krajinách a vyjadrili sa ako k pozitívam, tak i k negatívam členstva. Rudzińska-Bluszcz konštatovala, že EÚ už nemá rovnakú podobu, ako mala pred dvadsiatimi rokmi a poukázala na viaceré zmeny, ktoré sa za to obdobie udiali. Uviedla, že máme v rámci EÚ posilnenú spoluprácu medzi štátmi a rovnako dochádza k harmonizácii právnych poriadkov, ktoré sú založené na európskych hodnotách.
Následne v diskusii položil dekan Burda prvú otázku účastníkom diskusie: „Kde vidíte oblasti práva, v ktorých dochádza k nadmernej regulácii zo strany EÚ a kde naopak vidíte oblasti, ktoré vyžadujú ešte nejakú mieru európskej regulácie na to, aby riadne a efektívne fungovali? Z diskusie vysvitlo, že je potrebné skúmať kazuistiku a na základe nej určiť, ktoré oblasti legislatívy je potrebné regulovať. Zároveň je dôležité sústrediť pozornosť na konsolidáciu vnútroštátnych predpisov v oblasti kultúrno-etických otázok, rodinného práva a justície s potrebou ďalšej regulácia v oblasti digitalizácie a online priestoru. Účastníci poukázali aj na to, že EÚ produkuje veľké množstvo právnych predpisov, ktoré kreujú neprehľadnú sieť právneho systému. Tému uzatvorili konštatovaním, že legislatíva právnych predpisov EÚ by mala byť prispôsobená 21. storočiu a ísť dopredu tým, že by predpokladala a predpovedala určité spoločenské javy do budúcnosti.
Diskusia pokračovala vyjadrením pána dekana Burdu, že pre kontinentálny systém práva nie je tvorba sudcovského práva vlastná na rozdiel od angloamerického systému. Prítomných sa opýtal, či s ohľadom na to, že EÚ prebrala veľa prvkov angloamerického právneho systém sa tým nedostávame do situácie, keď si sudcovia mýlia svoju úlohu a interpretujú právo nad rámec svojich kompetencií a či je v tomto smere potrebné posilnenie sudcovskej tvorby práva alebo nastavenie regulácie. „Súdny dvor EÚ (SDEÚ) je nenahraditeľný pri sudcovskej tvorbe práva EÚ, tá by ale mala byť založená na princípoch subsidiarity a proporcionality. SDEÚ sa snaží posilňovať pozíciu EÚ, ktorá ide na úkor identity členských štátov“, vyjadril sa k otázke minister spravodlivosti SR. Diskusia sa zamerala na rozširovanie kompetencií SDEÚ, čo má v súčasnosti rôzne dôsledky, a to vytvára potrebu zamyslieť sa a prehodnotiť celú legislatívnu prax EÚ. Prítomní sa zhodli, že SDEÚ má príliš dlhé konania a že rýchlosť rozhodovania je jedným zo základných znakov spravodlivosti.
Záverom prvého panela sa niesli ešte diskusie o vzťahu vnútroštátneho práva a práva EÚ a plenom sa niesla aj otázka, čo pre daných hostí znamená pojem právny štát
Tlačová správa dostupná TU