Právnická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Stanovisko PraF UK k zmene inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí

Bratislava 6. septembra 2021: V uplynulých dňoch sme boli svedkami vydania troch kasačných uznesení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vydaných v zmysle ust. § 363 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný poriadok“), ktorými došlo v mediálne ostro sledovaných kauzách k zrušeniu troch uznesení o vznesení obvinení. Uznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky spustili lavínu kritiky, ktorá sa zniesla na osobu generálneho prokurátora SR, a ktorá vyústila až do politickej snahy o zmenu inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Od zmeny tohto inštitútu si niektorí politici, podľa medializovaných informácií, sľubujú zúženie právomocí generálneho prokurátora v rámci prípravného konania.


06. 09. 2021 10.48 hod.

 

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave ako nezávislá inštitúcia, ktorá zabezpečuje vzdelávanie a prípravu na výkon právnych profesií a rozvoj právnej vedy, týmto vyhlasuje svoje nesúhlasné stanovisko k zamýšľanej zmene § 363 Trestného poriadku. Účelom zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je odstraňovanie nezákonnosti rozhodnutí vydávaných v rámci prípravného konania, ako aj nezákonnosti postupu, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí predchádzal. Zmena dotknutého ustanovenia trestného poriadku je spôsobilá negatívne pôsobiť na atribúty zákonnosti trestného konania. Zastávame názor, že trestné konanie tvorí mimoriadne citlivú oblasť verejného záujmu a je potrebné k nemu podľa toho aj pristupovať. Nie je totiž účelné, aby medializácia vybraných trestných konaní a spoločenský a politický tlak, ktorý je aktuálne na orgány činné v trestnom konaní vytváraný, ovplyvňovali ďalšie smerovanie trestnoprávnej úpravy. To platí o to viac, ak v dôsledku medializácie niektorých trestných konaní by malo dochádzať k znižovaniu štandardu práv priznaných osobám, voči ktorým sa vedie trestné stíhanie. Je totiž neprípustné, aby rozhodovanie o právnych otázkach podliehalo emóciám, politickým prianiam a aktuálnej spoločenskej nálade. Rovnako tak sú v demokratickej spoločnosti neprípustné snahy o takú právnu úpravu, ktorá akoby sa snažila chrániť trestné konanie pred právom bežných ľudí, aby sa voči nim postupovalo zákonne (koniec-koncov aj po uplatnení § 363 TP vždy možno rozhodnutie urobiť nanovo a zákonne). Treba pripomenúť, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov ako nástroj ochrany zákonnosti nie je výnimočný v slovenskom právnom poriadku, mimoriadne opravné prostriedky sú bežné v civilnom procesnom práve, správnom práve či daňovom práve. Preto nemožno mimoriadny opravný prostriedok považovať za neštandardný len pre to, že je označený ako „mimoriadny“.

Záujem na trestnom stíhaní jednotlivca nikdy nesmie prevážiť nad záujmom vedenia trestného stíhania výlučne zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Ak by tomu tak nebolo, viedlo by to k snahám dosiahnuť niekoho „pravdu“ za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Takýto prístup je pri dosiahnutom stupni rozvoja spoločnosti neakceptovateľný a bol príznačným práve pre obdobie inkvizičných procesov súvisiacich s honom na čarodejnice a neskôr s politickými procesmi. Oslabenie možnosti preskúmania zákonnosti prípravného konania by viedlo k narušeniu mnohých spoločenských hodnôt. Vedenie trestného konania zákonným spôsobom je hodnotou, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou princípov demokratického a právneho štátu, ktoré tvoria základný stavebný pilier modernej spoločnosti. V demokratickej spoločnosti totiž možno naplniť záujem na ochrane ďalších práv a právom chránených záujmov osôb výlučne prostredníctvom naplnenia atribútov zákonnosti trestného konania.

doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., dekan Právnickej fakulty UK

Schválené Vedením PraF UK na návrh dekana PraF UK doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD., a prodekana PraF UK pre vedu prof. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD.