Moderné pracovné otroctvo – dôsledok migrácie?
Otváranie hraníc, zbližovanie ekonomík, miznúce mantinely na pracovnom trhu, nedostatok finančných prostriedkov, ale aj vidina zážitkov a zdokonalenia sa v cudzom jazyku vedie čoraz viac študentov a mladých ľudí za prácou do zahraničia. Rizikovými kategóriami sú najmä ľudia bez vyššieho vzdelania, nedostatočne kvalifikované alebo jazykovo hendikepované osoby. Viac ako 70 študentov z rôznych fakúlt Univerzity Komenského si prišlo dňa 4. marca 2015 vypočuť názory panelistov v diskusii na tému „Moderné pracovné otroctvo – dôsledok migrácie?“
Atraktívna mladá žena krátko po dvadsiatke bez vyššieho vzdelania. Práve takáto osoba je najčastejším terčom novodobého pracovného otroctva. Práca v zahraničí je veľkým lákadlom najmä pre mladých ľudí. Na ceste za vidinou zisku si niekedy neuvedomia možné riziká.
Obľúbenými destináciami sú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Holandské kráľovstvo. Zákonodarné zbory a vlády oboch krajín už dlhodobo bojujú s fenoménom vykorisťovania, nedostatočného finančného ohodnotenia, nulovou garanciou sociálneho alebo zdravotného poistenia cudzincov, ktorých „zamestnávateľmi“ sú spravidla spoločnosti sídliace v okrajových štvrtiach veľkých miest. Konkrétnu realizáciu opatrení ako predchádzať týmto negatívnym efektom pracovnej migrácie načrtli veľvyslanec Holandska na Slovensku J.E. Richard van Rijssen a veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku J.E. Andy Garth.
Vzdelávaniu migrantov na Slovensku, a tým zachraňovaniu ich životného štandardu, sa venuje program zastrešený Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK, ktorý detailnejšie priblížila dekanka fakulty doc. Lucia Mokrá. Jej dlhoročné pôsobenie v oblasti ochrany ľudských práv, a to aj z medzinárodného pohľadu, prinieslo zúčastneným študentom množstvo praktických rád, ako sa vyvarovať hroziacim nebezpečenstvám.
Problematike sa venuje aj Odbor ľudských práv Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Jeho zástupcom na diskusii bol riaditeľ a významný aktér na poli ochrany ľudských práv Milan Kollár, ktorý načrtol nielen legislatívny rámec zastrešujúci problematiku na Slovensku, ale aj spôsoby ako sa chrániť. Jedným z nich je aj donedávna kontroverzné registrovanie sa pri odchode z domova do zahraničia na viac ako tri mesiace. Práve týmto spôsobom vedia domovské úrady zakročiť a relatívne rýchlo si preveriť stav občana v zahraničí.
Mimovládne organizácie vyvíjajú značnú snahu na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Jednou z nich je aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Výkonný riaditeľ organizácie Marian Mesároš sa vo svojom prejave venoval najmä dôležitosti ochrany práv človeka a občana, pričom veľký dôraz kládol na nasledovanie trendov rozširovania garancie takýchto práv.
Panelová diskusia je jedným z troch sprievodných podujatí k projektu Slovakia Model United Nations Conference (SlovakMUN) 2015, ktorý je vernou simuláciou zasadania OSN. Projekt takýchto rozmerov sa slovenskej univerzitnej úrovni uskutoční po prvýkrát v novembri 2015. SlovakMUN je organizovaný pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky J.E. Andreja Kisku.