Právnická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Z histórie katedry

Rímske právo a cirkevné právo sa na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave rozvíjalo už od jej vzniku. Výučba týchto predmetov prebiehala v rámci tohto organizačného členenia:

 

  • Seminár rímskeho práva (1921-1942)
  • Seminár cirkevného práva (1921-1942)
  • Ústav rímskeho práva (1942-1949)
  • Ústav cirkevného práva (1942-1949)
  • Katedra teórie a dejín štátu a práva (1949-1956)
  • Katedra dejín štátu a práva v rámci subkatedry všeobecných dejín štátu a práva (1956-1969)
  • Katedra rímskeho práva (1969-1971)
  • Katedra právnych dejín (1971-1990)
  • Katedra rímskeho práva (1990-1998)
  • Katedra právnych dejín (1998-2015)
  • Katedra rímskeho práva, kánonického a cirkevného práva (od roku 2015 do súčasnosti)

Rímske právo a cirkevné právo na Praf UK v rokoch 1921-1945

Ján Vážný

Prof. JUDr. Ján Vážný sa narodil 1. januára 1891 v Prahe. 

Zmaturoval v roku 1909 a v ďalších štúdiách pokračoval na Právnickej fakulte v Prahe, ktoré ukončil v roku 1914. Začal pracovať ako súdny čakateľ, od roku 1919 ako sudca.

V tomto období však absolvoval študijný pobyt v Ríme a prešiel na akademickú pôdu. Bol študentom slávneho profesora rímskeho práva P. Bonfanteho. Nie nadarmo neskôr preložil Bonfanteho učebnicu do češtiny. Habilitoval sa na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v roku 1920. Krátky čas pôsobil na Masarykovej univerzite v Brne, no čoskoro prešiel do Bratislavy.

V rokoch 1921-1927 pracoval ako mimoriadny profesor rímskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Krátky čas pôsobil aj ako riaditeľ Seminára rímskeho práva (1922-1923). Bol členom komisií pre historickoprávne štátne skúšky a judiciálne štátne skúšky na tunajšej fakulte. Pôsobil ako člen-korešpondent Instituto di studi legislativi v Ríme. 

V roku 1927 sa stal riadnym profesorom a prešiel na Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, kde v šk. roku 1932/33 zastával funkciu dekana fakulty. Aktívne publikoval v zahraničí a zúčastňoval sa medzinárodných konferencií. 

Neskôr bol zatknutý a uväznený v koncentračnom tábore Mauthausen, kde aj zomrel 18. apríla 1942.

 Práce:

  • Actiones poenales (1923)
  • Custodia v právu římském (1925)
  • O ústroji a příslušnosti soudu (1926)
  • Římské právo  obligační I. (1924) a II. (1927)
  • Římsky proces civilní (1935)

Otakar Sommer

prof. Sommer

Prof. JUDr. Otakar Sommer sa narodil 7. júna 1886 v Příbrami. 

Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1903 v Prahe. Právo absolvoval na Karlovej Univerzite v Prahe, kde v roku 1909 obhájil titul JUDr. V roku 1910 sa zúčastnil študijných pobytov v Berlíne a v Lipsku. Už v roku 1915 habilitoval na Pražskej právnickej fakulte, v roku 1920 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora rímskeho práva. Popri akademickej kariére pôsobil aj v administratíve a v súdnictve. Spomenúť možno najmä jeho prácu pre Krajinský výbor Českého kráľovstva (od roku 1912), neskôr zastával úrad referenta pre vysoké školy na Ministerstve školstva ČSR, ktorý zastával v rokoch 1919-1921.

Od samého vzniku Právnickej fakulty Univerzity Komenského sa aktívne podieľal na pokladaní jej základov a ďalšom etablovaní. V rokoch 1922-1929 pôsobil ako riadny profesor rímskeho práva na našej fakulte, od roku 1923 sa stal riaditeľom Seminára rímskeho práva Praf UK. Zvlášť veľkú zásluhu má na budovaní seminárnej knižnice, mnohé diela získal zo zahraničia. 

Prof. Sommer bol horlivým členom akademickej samosprávy, v roku 1922/1923 bol prodekanom, v školskom roku 1924/1925 dekanom Právnickej fakulty, následne opäť prodekanom fakulty v roku 1925/1926. Od roku 1924 bol členom Stavebnej komisie Univerzity, od roku 1925 sa stal predsedom Finančnej komisie Univerzity.

V školskom roku 1926/1927 sa stal rektorom Univerzity Komenského, nasledujúci školský rok pôsobil ako prorektor Univerzity. Na fakulte však pôsobil predovšetkým ako predseda komisie pre historickoprávne štátne skúšky. 

Prof. Sommer bol aktívnym členom Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislave, členom Českej akadémie vied a umení a Československej národnej rady bádateľskej.

V roku 1929 sa vrátil do Prahy, aby prevzal uvoľnenú stolicu rímskeho práva na Karlovej univerzite. V školskom roku 1933/1934 sa stal dekanom tamojšej fakulty.

Zomrel náhle 15. augusta 1940.

Práce:

  • Dies cedens v právu římském (1913)
  • Reforma právnických studií (1925)
  • Prameny soukromého práva římského (1928, 1932)
  • Učebnice soukromého práva římského (I. Obecné nauky - 1933, II.Právo majetkové - 1936)

Zostavil zbierku "Texty ku studiu soukromého práva římského" a zároveň pôsobil ako editor ďalších vydaní, resp. úplne nevydaných diel z pozostalosti prof. Leopolda Heyrovského.

Miroslav Boháček

Prof. JUDr. Miroslav Boháček sa narodil 10. 9. 1899 v Prahe ako syn záhradníka. Svoje právnické štúdia absolvoval na pražskej právnickej fakulte, kde naňho veľký vplyv zanechal prof. Heyrovský a prof. Vančura. Ako mimoriadne nadaný študent bol ešte pred koncom svojho štúdia vyslaný na študijný pobyt na Právnickú fakultu Univerzity v Palerme, kde sa zoznámil s prácou slávneho talianskeho profesora Riccobona. V roku 1923 získal titul doktora práv. V týchto rokoch sa opäť vrátil do Palerma. Na docenta sa habilitoval v roku 1926 na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

V roku 1927 začal pôsobiť na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako mimoriadny profesor. Po odchode prof. Sommera do Prahy sa Boháček stal riaditeľom Semináru rímskeho práva (1929). Počas svojho pôsobenia na našej právnickej fakulte sa výrazne venoval študentom, pokladá sa za "učiteľa" a inšpirátora Karola Rebra a Štefana Lubyho. Na rozdiel od vtedy propagovaného nemeckého prístupu k rímskemu právu, presadzoval Riccobonov taliansky pohľad.

V roku 1933 sa vrátil na pražskú právnickú fakultu, kde sa stal riadnym profesorom rímskeho práva. V roku 1949 musel z akademickej oblasti odísť a stal sa vedeckým pracovníkom. Venoval sa kodikológii, pričom s úspechom objavil a analyzoval niekoľko stredovekých rukopisov a zbierok.

Zomrel v noci, dňa 12. januára 1982, po tom, čo sa ešte posledný večer venoval korektúram svojej štúdie. 

Práce:

  • Note exegetiche (1924)
  • Římské právní prvky v právní knize brněnského písaře Jana (1924)
  • Ademptio legati (1925)
  • Revoca non formale del testamento nei divitto gassico e griustimaneo (1931)
  • Berytské nauky v justiniánské kompilaci - Cod. just. 2, 4, 18 (1931)
  • Actio negatoria (1938)
  • Náčrt přednášek o soukromém právu římském (1945)
  • Literatura středověkých právních škol v rukopisech kapitulní knihovny olomoucké (1960)

Václav Budil

Prof. JUDr. Václav Budil sa narodil 1. septembra 1894 v Prahe ako syn tkáčskeho majstra. V roku 1914 ukončil svoje gymnaziálne štúdia s vyznamenaním. Začiatok prvej svetovej vojny mu znemožnil pokračovanie v štúdiu. Po roku 1918 prišiel do Bratislavy, kde pôsobil ako úradník na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr aj ako administratívny pracovník Univerzity Komenského.

Svoje právnické štúdiá absolvoval bratislavskej právnickej fakulte a ukončil ich v roku 1924, pričom naďalej ostal pôsobiť v administratívnom aparáte Univerzity. Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského začal pôsobiť ako učiteľ od roku 1932, kde aj habilitoval na docenta v roku 1934. Polročný študijný pobyt absolvoval v Mníchove na prelome rokov 1932/33 u uznávaného profesora Leopolda Wengera. Neskôr absolvoval aj krátkodobé študijné pobyty v Ríme, Bologni, v Aténach a Lipsku. V rokoch 1937-1939 zastával pozíciu mimoriadneho profesora, v roku 1939 ho prezident menoval riadnym profesorom. Ako jeden z mála tzv. "českých profesorov" mohol ostať pôsobiť na fakulte aj po vzniku Slovenského štátu.

Ako riaditeľ semináru rímskeho práva pôsobil kontinuálne od roku 1934 po odchode Miroslava Boháčka. Bol predsedom zboru skúšobných komisárov pre historickoprávne štátne skúšky, člen komisie pre štátovedecké a právovedecké štátne skúšky, člen stavebnej komisie Univerzity. Aktívne pôsobil aj v akademickom spolku - Učenej spoločnosti Šafárikovej. Je zaujímavé, že popri svojich funkciách zastával aj post riaditeľa celounierzitného Ústavu pre telesnú výchovu (1939-1947). 

V roku 1945/1946 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty, neskôr v školskom roku 1946/1947 ako prodekan. V dôsledku nedostatku pracovných síl po druhej svetovej vojne viedol na krátky čas aj Ústav medzinárodného verejného práva (1945-1948).

V roku 1950 musel z fakulty odísť z politických dôvodov do dôchodku. Zostal žiť v Bratislave a rímskemu právu sa venoval v súkromí. Zomrel 14. februára 1982.

"Budil ťažko znášal príkorie, ktorého sa mu nezaslúžene dostalo. Ale hoci nútene odišiel z fakulty, nikdy sa o ňu neprestal zaujímať, ako aj o rímske právo. Ovládal niekoľko cudzích jazykov, dobre hovoril latinsky aj grécky, živo sa zaujímal o dianie na Univerzite a na Fakulte. Tento bratislavský znalec rímskeho práva bol človekom nesmierne vzdelaným, statočným a ľudsky tolerantným".

- Dr. h. c. mult. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. (Právnici na Univerzite Komenského v Bratislave - 75 rokov činnosti Právnickej fakulty, s. 167)

Práce:

  • Periculum v trhové smlouvě podle práva římského (1931)
  • Arrha sponsalicia (1928)
  • Hypografé jako předchudce cisárského reskriptu římského práva (1936)
  • Prípad koreálnej obligácie s alternatívnym plnením (1946)

Ľudevít Knappek

Prof. JUDr. Ľudevít Knappek sa narodil 2. decembra 1906 v Jure pri Bratislave ako syn obecného notára a učiteľky spevu. 

Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, titul doktora práv získal v roku 1929. 

Od roku 1930 pôsobil ako asistent v odbore cirkevného práva na našej Právnickej fakulte. Svoje vedomosti prehĺbil dlhodobým pobytom v Ríme, kde realizoval hĺbkový výskum vo Vatikánskych archívoch. V roku 1935 sa habilitoval na docenta a za riadneho profesora cirkevného práva bol vymenovaný v marci 1939.

Po odchode prof. Vratislava Bušeka sa ujal funkcie Riaditeľa Seminára cirkevného práva a viedol ho už ako Ústav v rokoch 1939-1945. Počas tohto obdobia zároveň kontinuálne pôsobil v akademických funkciách. V rokoch 1940-1942 bol dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, v rokoch 1942-1944 prodekanom našej fakulty až napokon sa stal opäť dekanom fakulty v školskom roku 1944/45.

Počas tohto obdobia zároveň pôsobil ako predseda skúšobných komisií pre štátne skúšky historickoprávne, štátovedecké a právovedecké, bol členom Osobitnej komisie Slovenskej Univerzity pre spoluprácu s Univerzitou v Lipsku, člen Internationale Akademie für Staats und Verwaltungswissenschaften v Berlíne, čestný člen Spolku právnikov vo Wroclave, ako aj podpredsedom Právnickej jednoty na Slovensku. Pracoval ako redaktor Právneho obzoru.

V roku 1945 ukončil svoje pôsobenie na akademickej pôde. Uplatnil sa ako podnikový právnik. Zomrel 4. 12. 1983 v Bratislave.

"Priatelia a spolupracovníci poznali profesora Knappka ako človeka veľmi nadaného, tvorivého a oddaného svojej vednej disciplíne. Nemal osobné politické ambície, aj keď sa ako Slovák prikláňal k vyrovnaniu sporných otázok medzi Čechmi a Slovákmi. Rozpad Československa v roku 1939 však naňho pôsobil skľučujúcim dojmom..."

- prof. JUDr. Karol Rebro, DrSc. ((Právnici na Univerzite Komenského v Bratislave - 75 rokov činnosti Právnickej fakulty, s. 175)

Práce:

  • Pruský konkordát (1930)
  • Obsadzovanie uhorských biskupstiev v dobe od X. do konca XIV. storočia so zvláštnym zreteľom na pápežské rezervácie a na postavenie uhorských kráľov (1934);
  • Cirkevná organizácia Slovenska v stredoveku (1936)
  • Prevádzanie Modu vivendi (1937)

Vratislav Bušek

Prof. JUDr. Vratislav Bušek sa narodil 14. mája 1897 v Košířích pri Prahe. 

 V roku 1919 absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. O rok neskôr získal titul doktora práv. Popri práci úradníka pokračoval v zahraničných štúdiách v Paríži a v Ríme. V roku 1921 sa na Právnickej fakulte Karlovej univerzity habilitoval za docenta.

Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil takmer dve desaťročia. Cirkevné právo tu prednášal už od jej vzniku. Riaditeľom Seminára cirkevného práva bol v rokoch 1922-1928. V roku 1924 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a od roku 1929 pôsobil na našej Právnickej fakulte ako riadny profesor.

Bol činnou osobnosťou akademickej samosprávy. V rokoch 1931/32 bol dekanom Právnickej fakulty UK, v nasledujúcom roku jej prodekanom. Neskôr sa stal členom Akademického senátu Univerzity a vrcholom jeho kariéry sa stal post rektora Univerzity Komenského, ktorý zastával v školskom roku 1936/1937. Nasledujúci rok zastával pozíciu prorektora a napokon v rokoch 1938-1939 bol opätovne zvolený za dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského

Na fakulte pôsobil ako člen všetkých troch veľkých komisií pre štátne skúšky historickoprávne, štátovedecké a právovedecké. Svoje aktivity zameriaval predovšetkým na pomoc chudobným študentom. Bol členom Kurátoria Univerzity Komenského pre univerzitný internát a akademickú menzu (1926-1932), zakladajúcim členom Spolku pre postavenie a vydržovanie univerzitnej koleje a akademickej menzy Univerzity Komenského (1931-1938), Predseda zboru pre sociálnu starostlivosť o vysokoškolské študentstvo Univerzity Komenského v Bratislave (1928-1938) a člen Zdravotného ústavu študentského pri Univerzite Komenského (1934-1938).

Po odchode českých profesorov zo Slovenska pôsobil krátky čas na Právnickej fakulte v Brne. V rokoch 1941-1945 bol väzňom v koncentračnom tábore Mauthausen kvôli odporu voči okupantskému režimu. V marci 1948 bol uvoľnený zo štátnej služby a ešte tej jari z Československa emigroval. Zomrel 12. júna 1978 v New Yorku. 

Práce:

  •  Církev, stát a jinověrci v Codexu iuris canonici (1922)
  • Prameny poznání historie práva cirkevního (I. - 1924; II. - 1925; III. -1933)
  • Církevní soudnictví ve věcech civilních v říši římské v I. - V. století po Kr. (1925)
  • Poválečné konkordáty (1926)
  • Učebnice dějin práva církevního (1929)
  • Poměr státu k církvím (1930)
  • Čs. církevní zákony I. - II. (1931 ako spoluautor)
  • Monogamie, bigamie, polygamie (1935)

Z ročenky Právnickej fakulty v akad. roku 1935/36

HORE: Miestnosť Seminára cirkevného práva v budove na Kapitulskej ulici. DOLE: Pracovňa profesora V. Bušeka v budove na Kapitulskej ulici (Právnická fakulta Univerzity Komenského sídlila do roku 1937 v budove na Kapitulskej ulici).

Z technického hľadiska mala Knižnica rímskeho seminára ku koncu štud. roku 1935/36 celkom 4053 sväzkov, cirkevný seminár disponoval 1544 sväzkami. Na fakulte rezonovala prednáška svetoznámeho romanistu prof. Dr. Leopolda Wengera o "Monarchii a demokracii v antickom štáte", ktorá sa na fakulte konala dňa 19. mája 1936 v jazyku nemeckom.

Zpráva zo seminára rímskeho práva:

"V zimním semestru 1935/36 bylo konáno jedno seminární cvičení. Přihlásilo se do něho 16 účastníků (z nich 3 posluchačky), kteří vytrvali v docházce až do konce semestru. Probírány byly texty pramenů vztahující se na závdavek (arrha). Podána byla jedna seminární práce (Marie Turková "Římské sacramentum a české vdání s hlediska práv a procesního").

V letním semestru 1936 se přihlásilo do semináře 29 posluchačů. I bvlo nutno rozděliti cvičení na dvě oddělení. V prvém, jehož se pilně zúčastnilo 19 posluchačů (2 posluchačky), byly interpretovány texty tit. D 41, 1, De adquirendo rerum dominia. Jednotlivým členům semináře bylo uloženo připraviti si doma překlad a výklad přibližně 30 řádků z Digest. Práce ty byly v hodinách cvičení přečtěny a probrány. Vedle toho bylo podáno ve cvičení 9 referátů o novějších pracích od členu semináře Holuba, Chovana, Karase, Kirsteuera, Lakošů, Lokvencové, Reichenthala a Rolanda.

Druhé oddělení navštěvovalo pravidelně 10 posluchačů (1 posluchačka). I tu byly probírány texty Digest (a to D. 6, 1, De reivindicatione) způsobem jako ve cvičení prvém. Někteří členové podají referáty po prázdninách. Seminárních prací o cenu nebylo. 

Ke zprávě o činnosti semináře za r. 1934/35 sluší dodati, že po prázdninách 1935 podali samostatné práce ještě tito členové semináře v 1. sem. 1935: Kindernay - o vojenském testamentu a Griinberger - srovnávací studii o římském a židovském právu."

Zpráva zo seminára cirkevného práva: 

"V studijním roce 1935/36 konány byly seminární cvičení ve dvou odděleních. V zimním semestru přihlásilo se do prvého oddělení (pro začátečníky) 19 posluchačů, z kterých 17 účastnili se pilně až do konce semestru cvičení, zatím co zbývající 2 z důvodů vážného onemocnění nemohli se zúčastniti. Předmětem cvičení bylo uvedení v poznání pramenů církevního práva.

Druhého oddělení seminárních cvičení (pro pokročilé) účastnilo se 14 posluchačů, kteří — až na jednoho — navštěvovali cvičení pravidelně a velmi činně se jich zúčastňovali. Činnosť spočívala jednak v referátech, které podávali jednotliví posluchači o knihách a na které se vázala velmi čilá debata; jednak však bylo započato s podrobným probíráním encykliky „Quadragesimo anno ”, k teréžto referování bylo po částkách poděleno členům semináře. Referáty podali: Marie Turková (Matzke „Manželství v pravěku”), Jozef Klein (Hohenlohe „Das Kirchenrecht der Lex Bajuvariorum”), Vanda Schoesserová (Bušek „Mogamie, bigamie, polygamie”). 0 encyklice Quadragesimo anno podali prvé referáty: Pavel Ďubek a Hubert Jemelka.

V letním semestru otevřeno bylo prvé oddělení pro pokročilé s 18 členy. Pokračovalo se v soustavném probírání encykliky „Quadragesimo anno”, s čímž byly spojeny velmi živé a plodné debaty o otázkách církevně-politických.

Referovali: Jozef Karpat, Jozef Klein, Vojtech Krajčovič, Jozef Semonský (jako hospitant), Vanda Schoesserová, Tibor Skerle (jako hospitant), Jozef Vajda (jako hospitant), Alfred Engelmann a Marie Turková. Mimo to podali referáty o knihách: Marie Turková (Larenz „Rechtsperson und subjektives Recht”) a Pavel Ďubek (Wierer „Uznání a právní postavení nábož. společnosí podle zák. z 20. V. 1874, č. 68 ř. z.). — V druhém oddělení seminárních cvičení s 12 členy, uvedení byli posluchači do poznání pramenů církevního práva."

Rímske právo a cirkevné právo na Praf UK od roku 1945 do súčasnosti

Karol Rebro

Profesor Rebro pri odovzdávaní čestného doktorátu v roku 1993

Dr. h. c. prof. JUDr. Karol Rebro, DrSc. sa narodil 27. októbra 1912 v Horovciach pri Púchove. Absolvoval Reálne gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne, kde zmaturoval v roku 1931. V rokoch 1931-1936 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1934 obsadila jeho práca "Dissenz v kauze pri tradícii" prvé miesto vo fakultnom konkurze o najlepšiu štúdiu a bola publikovaná v tlači. Od februára 1936 začal pôsobiť ako zmluvný vedecký ašpirant na našej fakulte. 

V akademickom roku 1936/1937 študoval rímske právo v Miláne a v Ríme pod vedením Emilia Albertaria a Salvatora Riccobona. V roku 1939 absolvoval stáž na Právnickej fakulte v Lipsku a v roku 1940 opäť študijný pobyt v Ríme. 

V tom istom roku publikoval svoju kľúčovú monografiu "Konkubinát v práve rímskom od Augusta po Justiniána". Na jej základe úspešne absolvoval habilitačné konanie, ktoré sa zavŕšilo vstupnou docentskou prednáškou 28. marca 1941. Neskôr pracoval najmä v právnej praxi ako sudcovský čakateľ Krajského súdu v Bratislave. Popritom však vedecky pracoval a v roku 1943 publikoval monografiu "Juliánova náuka o práve obyčajovom". Na jej základe sa v roku 1944 stal mimoriadnym profesorom v odbore rímskeho práva.

V auguste 1944 sa aktívne zapojil do Slovenského národného povstania, kde najskôr pracoval na Povereníctve SRN v Banskej Bystrici, po potlačení povstania prešiel do ilegality a aktívne sa zúčastňoval partizánskych bojov v oblasti Nízkych a Vysokých Tatier.

V roku 1945 sa vrátil na našu Právnickú fakultu, kde bol v roku 1946 vymenovaný za riadneho profesora. V školskom roku 1946/1947 bol dekanom našej fakulty, v školskom roku 1949/1950 rektorom Slovenskej univerzity - posledným rektorom Univerzity z Právnickej fakulty až do roku 2018.

V rokoch 1946-1948 viedol Ústav rímskeho práva, Ústav cirkevného práva, Ústav trestného práva a trestného poriadku, Kriminologický kabinet, krátky čas aj Ústav medzinárodného práva. Od roku 1950 zastával post vedúceho Katedry teórie a dejín štátu a práva. Okrem toho pôsobil ako predseda Ústavu pre právne a hospodárske vedy pri Slovenskej akadémii vied (1947-1951); podpredseda Právnickej jednoty na Slovensku (1947-1950); šéfredaktor časopisu "Verejné právo" (1945-1948); člen Ústrednej komisie pre reformu vysokoškolského štúdia pri Ministerstve školstva v Prahe (1948-1951), člen kodifikačnej komisie pre občianske právo (1948-1950), člen Ústredného výboru Matice slovenskej (1947-1950); člen vysokoškolskej komisie pri ÚV KSČ (1948-1950). 

Na jar 1951 ho ako buržoázneho nacionalistu vylúčili zo všetkých akademických funkcií. Niekoľko mesiacov bol nezamestnaný, od októbra 1951 pracoval ako knihovník v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Od roku 1954 sa etabloval na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Tu vydal ďalšiu monografiu "Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské reformy Jozefa II" z roku 1959. V roku 1960 sa na jej základe stal kandidátom vied. 

 V dôsledku udalostí Pražskej jari sa dočkal úplnej politickej rehabilitácie. V rokoch 1968/69 pracoval v komisii pre prípravu zákona o Československej federácii. Výsledkom tohto úsilia bola monografia "Cesta národa: svedectvo o boji Slovákov za národný štát".

Od roku 1969 opäť pôsobil na našej Právnickej fakulte, kde viedol novovytvorenú Katedru rímskeho práva. Keď Katedra zanikla v dôsledku normalizačných represálií v roku 1971, mohol ostať učiť na fakulte rímske právo v rámci Katedry právnych dejín. 

V rokoch 1971 a 1972 napísal dvojdielne skriptá "Rímske právo súkromné". Jeho snaha vyvrcholila v roku 1980 vydaním celistvej učebnice "Rímske právo". V roku 1984 publikoval obľúbený slovníček "Latinské právnické výrazy a výroky", ktorý sa dočkal mnohých ďalších vydaní (1986, 1991, 1995). Pedagogickú trilógiu zavŕšil vydaním "Praktických cvičení z rímskeho práva" v spoluautorstve s Petrom Blahom (reprint v roku 1991). Vyše dvadsať rokov zabezpečoval výučbu rímskeho práva na našej Právnickej fakulte.

V roku 1986 odišiel do dôchodku, no v roku 1990 sa na pozvanie prof. Blaha opäť vrátil do pracovného pomeru s fakultou. V spoluautorstve s ním vydal aj novú, prepracovanú učebnicu "Rímske právo", ktorá dodnes slúži ako základná pedagogická pomôcka pri výučbe tohto predmetu v rámci celej Slovenskej republiky (dočkala sa vydaní 1997, 2003, 2010). Dňa 30. novembra 1993 bol prof. Rebrovi udelený titul Doctor honoris causa Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Aktívne sa zúčastňoval vedeckého a pedagogického života fakulty až do roku 1998.

Zomrel 31. októbra 2000.

Martin Vietor

Prof. JUDr. Martin Vietor, DrSc. sa narodil 3. novembra 1906 v Spišskej Novej Vsi. Tam absolvoval aj svoje stredoškolské štúdia, ktoré úspešne ukončil v roku 1924. Právo študoval na našej Právnickej fakulte, pričom titul JUDr. obhájil v roku 1930. Popritom zároveň študoval na Vysokej škole pre svetový obchod vo Viedni.

V rokoch 1926 - 1942 pracoval postupne ako advokátsky koncipient a advokát (najskôr v Senci, potom priamo v Bratislave). Vzhľadom na svoj židovský pôvod ťažko znášal okolnosti Druhej svetovej vojny. V rokoch 1945-46 pôsobil ako právny riaditeľ Pravdy, neskoršie ako obhajca Štátneho súdu (1947-1950).

Po odchode prof. Rebra z Katedry teórie a dejín štátu a práva v roku 1951 nastúpil ako odborný asistent na našu Právnickú fakultu. Vedúcim katedry sa stal už v roku 1953. O rok neskôr sa habilitoval na docenta, v roku 1964 sa stal riadnym profesorom. Svoju akademickú dráhu zavŕšil získaním veľkého doktorátu právnych vied (DrSc.) v roku 1966. Vo svojej vedeckej a pedagogickej práci sa čiastočne venoval aj otázkam rímskeho práva. Ako prodekan našej Právnickej fakulty pôsobil v rokoch 1953-1955 a 1957-1959.

Aktívne podporoval reformné procesy v roku 1968. Na tomto základe bol v roku 1970 vylúčený z KSČ, čo malo za následok zbavenie funkcie vedúceho katedry a zákaz publikovania vedeckých výstupov. Za týchto podmienok odišiel z fakulty v roku 1972 do dôchodku. Napriek tomu ešte pár rokov po odchode z akademickej sféry pracoval na Obvodnom národnom výbore Bratislava III. 

Zomrel dňa 27. novembra 1976.

"... Svoje odborné poznatky a vedomosti odovzdával ochotne členom svojej katedry, ale aj študentom. Svojou odbornou fundovanosťou i ľudskými kvalitami si získal prirodzenú autoritu. Jeho vzťah k členom katedry (i študentom) mal otcovský charakter, znásobený aj generačným vekovým rozdielom... Svoju humanistickú a liberálnu životnú filozofiu profesor Vietor udržiaval napriek tomu, že politické pomery tomu nepriali..."

- doc. JUDr.Gertrúda Železková, CSc. (Právnici na Univerzite Komenského v Bratislave - 75 rokov činnosti Právnickej fakulty, s. 158)

Práce:

  •  Inštitúcie rímskeho práva
  • Základy rímskeho súkromného práva (v spoluautorstve s G. Železkovovou)
  • Dejiny okupácie južného Slovenska 1938-1945
  • Slovenská sovietska republika v roku 1919: príčiny jej vzniku a jej vplyv

Peter Blaho

Profesor Blaho v roku 1994 a v roku 2009

Dr. h. c. mult. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. sa narodil 1. januára 1939 v Nitre. V roku 1956 úspešne zložil maturitnú skúšku na gymnáziu v Topoľčanoch a od toho istého roku začal študovať na našej alma mater. V roku 1960 bol však nútený fakultu opustiť z politických dôvodov. Vo svojom prípade inicioval obnovu konania a súdnym výrokom dosiahol zrušenie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia. Právnickú fakultu Univerzity Komenského napokon úspešne absolvoval v roku 1965, kedy mu bol udelený aj titul JUDr.

Po krátkom pôsobení v úlohe podnikového právnika a súdneho čakateľa nastúpil v roku 1967 ako asistent na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Študijný pobyt na univerzite v Štrasburgu absolvoval v roku 1969. V roku 1978 obhájil svoju kandidátsku dizertačnú prácu na tému "Sociálna a triedna funkcia ochrany držby v antickom Ríme". Už o dva roky neskôr, v roku 1980, úspešne habilitoval na docenta s témou práce "Držba v predsocialistickom a socialistickom práve - rímskoprávna náuka o držbe a jej vyústenie v súčasnosti". Veľmi prínosným sa pre jeho ďalšie pôsobenie stal najmä študijný pobyt v Ríme v roku 1981. Už v tomto období absolvoval viacero vystúpení na významných zahraničných konferenciách.

Po zriadení osobitnej Katedry rímskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1990 sa stal jej vedúcim. Jeho akademickú kariéru zavŕšilo vymenovanie za profesora na základe rozhodnutia Prezidenta ČSFR Václava Havla v roku 1991.

Na našej Právnickej fakulte zastával významné akademické funkcie. Po tzv. Nežnej revolúcii pôsobil ako prodekan, od 1. februára 1991 sa stal dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, pričom Akademický senát ho v tejto pozícii  potvrdil aj pre druhé funkčné obdobie (do roku 1997). V pozícii dekana založil Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1992), od roku 1994 inicioval konanie romanistických konferencií, ktoré by boli fórom pre stretnutia romanistov z celého československého priestoru a napokon v roku 1995 založil medzinárodný romanistický časopis "Orbis Iuris Romani: Journal of Ancient Law Studies".

Keď bola v roku 1998 zrušená Katedra rímskeho práva na našej Právnickej fakulte, rozhodol sa prof. Blaho odísť na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity, ktorú pomáhal sám zakladať. V roku 1999 sa stal jej prvým dekanom a v rokoch 2000-2007 pôsobil ako rektor Trnavskej univerzity. Neskôr pôsobil ako prodekan Právnickej fakulty Trnavskej univerzity (2007-2014).

Zomrel 29. mája 2018.

"Profesor Blaho vždy hovoril, že jeho jediným snom bolo venovať sa rímskemu právu. Ten, kto vie, v akej dobe vyrastal, pochopí logiku tohto cieľa. Ísť do právnickej praxe znamenalo v tých časoch pracovať ako prokurátor, resp. sudca v prostredí plnom komunistickej ideológie a triedneho zákonodarstva. Len univerzitné prostredie a ústranie právnej histórie umožňovalo vyhnúť sa v najhoršom prípade aj problémom dnes označovaným ako výhrada svedomia. Avšak osoby, ktoré pána profesora poznali, môžu s istotou povedať, že táto práca sa stala jeho celoživotnou záľubou. Pán profesor bol večný optimista a stále, najmä mladším kolegom, hovoril: nenechajte sa znechutiť a stále pracujte, píšte, publikujte“.

- doc. JUDr. Matúš Nemec, PhD. (Ius Romanum - Schola Sapientiae: Pocta Petrovi Blahovi k 70. narodeninám, s. IX-X).

Práce:

  • Rímske právo (v spoluautorstve s K. Rebrom),
  • Praktické štúdie z rímskeho práva (v spoluautorstve s profesorom Viedenskej univerzity H. Hausmaningerom) - neskôr vydávané pod názvom "Praktické prípady",
  • Základy rímskeho práva (v spoluautorstve s I. Haramiom a M. Židlickou),
  • Justiniánske inštitúcie. Preklad P. Blaho,
  • Corpus iuris Civilis: Digesta, Tomus I. Preklad P. Blaho a J. Vaňková,
  • Postavenie práva v systéme metód štátneho riadenia spoločnosti (v spoluautorstve s P. Holländerom),
  • Držba v dejinách práva: Rímskoprávna náuka o držbe ajej vyústenie v terajšom čase.

Spracoval: JUDr. Martin Gregor