Ústavné právo
Odbor habilitačného a inauguračného konania „Ústavné právo“ zahŕňa nasledujúce segmenty v oblasti ústavného práva (vedy ústavného práva) a vzdelávania v študijnom odbore právo a to najmä:
- Štátoveda v právnom kontexte
- ústavné právo Slovenskej republiky
- vzťah ústavného práva k iným právnym odvetviam právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä k správnemu právu a trestnému právu
- vzťah ústavného práva Slovenskej republiky a medzinárodného práva
- vzťah ústavného práva Slovenskej republiky a práva Európskej únie
- medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv a základných slobôd
- komparatívne ústavné právo (porovnávanie ústavných systémov a ich jednotlivých inštitútov v rôznych štátoch, s dôrazom na štáty založené na princípoch demokracie a právneho štátu, kam patria najmä členské štáty Európskej únie a Rady Európy)
- vzťah ústavného práva k iným spoločenskovedným disciplínam, najmä politológii
Ústavné právo reguluje najvýznamnejšie spoločenské vzťahy vo vnútri štátu, týkajúce sa najmä organizácie a fungovania verejnej moci (problematika deľby a zodpovednosti moci) a základov vzťahu medzi verejnou mocou a jednotlivcom (problematika základných práv a slobôd).
Objektom skúmania Ústavného práva je organizácia a fungovanie verejnej moci vo vnútri štátu, najmä deľba moci na horizontálnej úrovni (forma vlády) i vertikálnej úrovni (štátne zriadenie). Konkrétne ide osobitne o kreáciu najvyšších štátnych orgánov Slovenskej republiky (Národná rada, prezident, vláda či Ústavný súd), ich právomoci, pôsobnosť a vzájomné vzťahy. Taktiež ide aj o otázky spojené s existenciou a fungovaním priamej demokracie. Predmetom skúmania je však aj štátny režim, konkrétne rôzne metódy výkonu verejnej moci, ktoré štátny režim definujú.
Z hľadiska prameňov sú, popri Ústave Slovenskej republiky ako právnom základe štátu, predmetom skúmania aj ústavné zákony, ďalšie vnútroštátne právne predpisy a medzinárodné zmluvy vecne pokrývajúce matériu ústavného práva. Osobitné miesto však patrí rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá interpretačne dotvára zo svojej podstaty veľmi všeobecný a vysoko abstraktný text ústavných noriem. Okrem rozhodovacej činnosti Ústavného súdu je, predovšetkým v rámci skúmania vzťahov medzi verejnou mocou a jednotlivcom, predmetom skúmania aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Pozornosť je taktiež venovaná aj identifikácii a skúmaniu ústavných zvyklostí, ktoré rovnako predstavujú prameň ústavného práva, ktorý navyše stále viac naberá na význame.
Predmet skúmania sú aj ústavné systémy a ich jednotlivé inštitúty (napr. sústava najvyšších štátnych orgánov či režim ochrany základných práv a slobôd) v iných štátoch, predovšetkým členských štátoch Európskej únie a Rady Európy. Komparatívne skúmanie ústavných systémov a ich jednotlivých inštitútov následne umožňuje navrhovanie vhodných riešení pre ústavný systém Slovenskej republiky, čím odbor „Ústavné právo“ súčasne zabezpečuje želané prepojenie akademického prostredia a právnej (a rovnako aj politickej) praxe.
Interdisciplinárne vzťahy zohľadňované v rámci odboru „Ústavné právo“ zahŕňajú najmä teóriu práva, správne právo, trestné právo, štátovedu, politológiu či sociológiu.
osoby zodpovedné za HIK:
prof. JUDr. Marián Giba, PhD.
Odkaz na VUPCH: link
Odkaz na VTC: link
prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD.
Odkaz na VUPCH: link
Odkaz na VTC: link
doc. JUDr. Marek Domin, PhD.
doc. JUDr. Milan Hodás, PhD.
doc. JUDr. Lívia Trellová, PhD.
Odkaz na VTC: link