Klaudia a Ibby
Rozhovor s Klaudiou a jej trpasličím pudlom Ibbym, ktorí tvoria nerozlučnú dvojku na našej fakulte.
1. Môžeš nám predstaviť seba a Ibbyho ?
Volám sa Klaudia a pochádzam z Bratislavy. Ibby je trpasličí pudlík, ktorý má zložené canisterapeutické skúšky a sprevádza ma každým dňom. Je to môj parťák ako na bežný život tak aj do školy či do práce.
2. Prečo si sa rozhodla práve pre štúdium práva?
Počas strednej ma mamina zobrala k jej advokátke, kde riešili nejaké záležitosti. Veľmi veľa som sa jej pýtala na jej povolanie. Keď som sa zúčastnila pojednávania na súde vedela som, že by ma práca advokátky bavila. Časom, keď som si kúpila psa som si uvedomila v akých podmienkach žijú iné zvieratá a počúvala hrôzostrašné príbehy od ľudí, ktorí si adoptovali psíka a uvedomila si, že je tu veľký problém.
3. Vidíš zlepšenie vo všeobecnom zaobchádzaní so zvieratami od 1.9.2018, kedy nadobudla novele zákona “Zviera nie je vec” ?
Vidím najmä zlepšenie edukáciou verejnosti a tým, ako sa dávajú práva zvierat do popredia. Pomáha aj medializácia prípadov týrania zvierat a mnohé ďalšie činnosti.
4. Pomáhaš alebo robíš niečo v tejto právnej oblasti?
Snažím sa edukovať svoje okolie a verejnosť. Mám v pláne rozbehnúť projekt „Psí právnik“, kde by som sa chcela realizovať.
5. Ako sa tváril a čo povedal pán dekan, keď si ho požiadala, aby ste s Ibbym mohli spolu navštevovať výučbu aj skúšky?
Prvý koho som sa opýtala bola doktorka Dufalová či by jej nevadilo, keby Ibby so mnou chodí v taške do školy, ktorá súhlasila. Ďalej som sa opýtala docenta Lukačku a postupne všetkých prednášajúcich z môjho krúžku. Najskôr chodil v cestovnej taške a časom začal byť vonku, počas hodín buď sedí pri mne alebo, keď niekto chce, zavolá ho k sebe.
6. Ako reagujú vyučujúci a spolužiaci?
Myslím, že relatívne dobre. Bála som sa toho, pretože nie je to bežné, aby pes navštevoval Vysokú Školu, ale Ibby je veľmi spoločenský a dobrý, vydrží naozaj dlho v škole a nemyslím si, že by vyrušoval alebo znehodnocoval priebeh výučby. Veľmi veľa spolužiakov ma aj zastavuje na chodbe a hovoria mi, akých majú oni psíkov, a ako sa vždy tešia keď ho vidia, fotia sa s ním. Hlavne po nástupe prezenčne po Covide bol takým milým spestrením, pretože to bol sociálny šok po roku a pól štúdia nastúpiť do kolektívu, kde by sa mali ľudia medzi sebou už poznať a v podstate sa skoro nikto reálne naživo nevidel.
7. Reagoval aj niekto negatívne na Ibbyho?
Pár vyučujúcich ale našťastie sa to nejak vyriešilo. Rozumiem, keď sa niekto psíkov bojí a akceptujem to, nechcem nikomu pretláčať psíkov nasilu.
8. Aké máš plány do budúcnosti s v právnej oblasti?
Chcela by som sa čo najviac angažovať v oblasti práv zvierat nielen psíkov. Myslím, že aktuálne podmienky na Slovensku nie sú úplne dobré. Veľkým problémom, ktorému by som sa chcela venovať je množenie psíkov.