Odborník na medzinárodné právo z Univerzity Komenského doc.JUDr. Lukáš Mareček, PhD. hovorí, že situácia Krymu a Kosova je „do istej miery porovnateľná“, ale zároveň rozdielna.

Expert: V čom sa podobá a v čom sa líši prípad Kosova a Krymu

Odborník na medzinárodné právo z Univerzity Komenského Lukáš Mareček hovorí, že situácia Krymu a Kosova je „do istej miery porovnateľná“, ale zároveň rozdielna.

„V oboch prípadoch ide o snahu o odčlenenie časti územia bez súhlasu štátu, ktorému toto územie patrí, a to aj s odvolaním sa na princíp sebaurčenia národa,“ vraví pre Denník N. Zároveň v oboch prípadoch platí, že išlo o „uplatnenie práva na sebaurčenie národa, ktorý úž svoj štát má“.

„Národnostné menšiny majú právo na ochranu svojej identity, ale nemajú právo na odčlenenie sa a vytvorenie vlastného štátu alebo pričlenenie sa k svojmu ‚materskému‘ štátu,“ pokračuje.

Kľúčovým rozdielom podľa odborníka je doktrína takzvanej „remediálnej secesie“. Názory na tento koncept medzi odborníkmi na medzinárodné právo nie sú jednoznačné. Vo všeobecnosti však hovorí o tom, že od menšiny „nemožno spravodlivo očakávať zotrvanie v štátnom celku“, kde dochádza k systematickému porušovaniu jej práv.

Ako zdôrazňuje expert, v tomto zmysle medzinárodné úrady zdokumentovali, že medzi Srbmi a kosovskými Albáncami „došlo k rozsiahlym zločinom na etnickom základe, a to na oboch stranách“. Preto podľa niektorých odborníkov secesia Kosova bola opodstatnená (kým iní to odmietajú).

Naopak, v prípade Krymu „neboli zdokumentované porovnateľné systematické a rozsiahle násilnosti voči ruskojazyčnému obyvateľstvu“, ktoré by sa dali porovnať s tými v Kosove.

„Argumentácii založenej na remediálnej secesii preto v prípade Krymu chýba skutkový základ,“ dodáva Mareček.

Celý článok si môžete vypočuť na Denníku N.