Spoluriešiteľské projekty VEGA
Sociálna povaha normativity ako východisko vysvetlenia vzťahu individuálnej a kolektívnej autonómie
Sociálna povaha normativity ako východisko vysvetlenia vzťahu individuálnej a kolektívnej autonómie, Právnická fakulta UK v Bratislave ako spoluriešiteľská organizácia s Filozofickým ústavom Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Zodpovedný riešiteľ PraF UK: doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD.
Registračné číslo projektu: 2/0118/24
Realizácia: 2024-2027
Projekt sa zameriava na princípy individuálneho a kolektívneho sebaurčenia na základe ich spoločného postulátu – sociálnej povahe normativity. Reflektujúc sokratovskú otázku, ako (dobre) žiť sa v projekte tematizujú alternatívy k redukčnému prístupu k praxi konania, ktorá sa v dôsledku toho chápe len ako aplikácia „hotových“ noriem a normy sa rozumejú ako jej obmedzujúce nariadenia. Hlavná hypotéza projektu znie: Neredukčný koncept noriem funguje na základe zvnútornenej požiadavky ich konzistentnej zdôvodniteľnosti pre jeho tvorcov a adresátov, a nie nezávisle na nej. Pomocou dynamiky formálne explicitných pravidiel a neformálne implicitných noriem projekt zároveň reflektuje kritické hranice takejto koncepcie. Vychádza pri tom z imanentnej konfliktnosti princípov individuálneho a kolektívneho sebaurčenia v kontexte ľudských práv, danej v ich metodickom napätí medzi individualistickým a holistickým prístupom k opisu normativity – na pozadí deontologickej a utilitaristickej tradície.
Environmentálna demokracia a environmentálna spravodlivosť v právnom poriadku SR v 21. storočí
Environmentálna demokracia a environmentálna spravodlivosť v právnom poriadku SR v 21. storočí, Právnická fakulta UK v Bratislave ako spoluriešiteľská organizácia s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity
Zodpovedný riešiteľ PraF UK: JUDr. Matúš Michalovič, PhD.
Registračné číslo projektu: 1/0625/25
Realizácia: 2025 - 2028
Realitu zmeny klímy a jej následkov, ktoré ľudstvo pociťuje stále výraznejšie, vytvára čoraz naliehavejšiu požiadavku na ochranu životného prostredia. Vzniknutú situáciu musí reflektovať aj zákonodarca pri nastavovaní právnej úpravy. Globálny trend prijímania environmentálnych práv v rámci ústavných dokumentov jednotlivých suverénnych štátov sa vo veľkej miere považuje za pozitívny vývoj pre ľudské práva aj pre životné prostredie. Vplyv environmentálnych práv sa musí systematicky hodnotiť. Ich posilňovanie (prístup k environmentálnym informáciám, účasti na rozhodovacích procesoch a prístup k spravodlivosti, poskytuje úrodnú pôdu na analýzu toho, ako environmentálne práva priamo súvisia s podmienkami potrebnými pre fungujúcu demokraciu. V uvedenom kontexte sa výskum zameria na analýzu právnej úpravy spomenutých záruk a toho, ako vytvárajú priestor pre realizáciu environmentálnej spravodlivosti a demokracie v Slovenskej republike v 21. storočí.
Človek ako kozmický fenomén z multidisciplinárnej perspektívy
Človek ako kozmický fenomén z multidisciplinárnej perspektívy, Právnická fakulta UK v Bratislave ako spoluriešiteľské pracovisko s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave
Zodpovedný riešiteľ PraF UK: prof. JUDr. Marek Števček, DrSc.
Registračné číslo projektu: 1/0089/25
Realizácia: 2025 – 2028
Prostredníctvom kozmického výskumu ľudstvo preniká za hranice svojej planéty, osvojuje si a pretvára už aj vzdialenejší kozmický priestor. Homo sapiens sa stáva medziplanetárnym druhom. S touto charakteristikou človeka súvisí potreba nového filozofického pohľadu na ľudskú prirodzenosť, ktorý prekonáva tradičné koncepty berúc do úvahy poznatky astrofyziky a astrobiológie. Rozšírenie prostredia pre život mimo Zeme tak nanovo otvára problémy filozoficko-antropologického, etického a právneho charakteru. Cieľom projektu je skúmanie toho, akým spôsobom kozmické prostredie transformuje človeka a vice versa, ale aj zhodnotenie pozitívnych i negatívnych dopadov kozmického výskumu na budúcnosť ľudstva. V rámci pozemského pôsobenia sa pretvárajúca činnosť človeka považuje za tak závažnú, že v súčasnosti sa toto obdobie označuje ako éra antropocénu. V súvislosti s expanzívnejšou činnosťou človeka v kozmickom priestore možno analogicky hovoriť o nástupe éry „kozmoantropocénu“ a ponímaní človeka ako kozmického fenoménu.