Právnická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

História katedry

Vývoj katedry do roku 1989

Korene katedry právnych dejín a právnej komparatistiky siahajú až do samotných počiatkov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v 20. rokoch 20. storočia. Po vzniku fakulty boli v rámci Semináru vied právnych ako jednej z dvoch základných organizačných súčastí fakulty popri iných seminároch kreované i dva historickoprávne semináre, a síce seminár dejín práva československého a práva slovanského (resp. od akademického roka 1937/1938 seminár dejín práva československého a práva slovenského a od akademického roka 1939/1940 seminár dejín práva slovenského) a seminár dejín práva verejného a súkromného v strednej Európe.

Po menovaní profesorského zboru v máji 1921 zostali historickoprávne semináre v dôsledku absencie vhodnej profesorskej posily neobsadené. Do obdobia, kým sa nenájde osoba, ktorá mohla byť menovaná za príslušného profesora, mal výučbu od akademického roka 1921/1922 v rámci oboch seminárov zastrešovať v roku 1921 habilitovaný Richard Horna. Hoci bol v nasledujúcom akademickom roku i naďalej poverený suplovaním prednášok z dejín práva v strednej Európe, druhý historickoprávny seminár viedol už ako mimoriadny profesor dejín práva na území republiky československej a od roka 1929 ako riadny profesor. V akademických rokoch 1932/1933 a 1937/1938 bol zároveň i dekanom fakulty. Kým na čele seminára dejín práva československého a práva slovanského stál až do svojho odchodu v roku 1938, vedenie seminára dejín práva verejného a súkromného v strednej Európe od akademického roka 1926/1927 prevzal v roku 1923 habilitovaný Rudolf Rauscher. Ten bol v roku 1926 menovaný mimoriadnym profesorom, v roku 1930 riadnym profesorom dejín verejného a súkromného práva v strednej Európe a v akademickom roku 1933/1934 bol zároveň i dekanom fakulty.

V roku 1927 vznikol ústav slovanských práv, ktorý popri Seminári dejín práva verejného a súkromného v strednej Európe viedol R. Rauscher až do svojho odchodu v roku 1938. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1933, bol kreovaný seminár práva slovanského, ktorý od jeho vytvorenia viedol Jozef Markov. Ten bol po svojej habilitácii v roku 1929 menovaný v roku 1931 za zmluvného mimoriadneho profesora dejín slovanského práva, v pozícii ktorého pôsobil až do roku 1937, kedy bol menovaný za mimoriadneho profesora.

Spoločenské a politické udalosti späté s rokom 1938 významným spôsobom zasiahli do podoby Univerzity Komenského v Bratislave. V dôsledku rozhodnutia vlády, podľa ktorého bola väčšina profesorov z českých krajín daná „k dispozícii zemi Českej a Moravskosliezskej“, boli z univerzity v nasledujúcom období nútení odísť R. Horna a R. Rauscher. Uprázdnený seminár dejín práva verejného a súkromného v strednej Európe, seminár dejín práva slovenského a ústav slovanských práv mal po ich odchode spolu so seminárom práva slovanského viesť J. Markov, ktorý bol v roku 1939 menovaný za riadneho profesora dejín slovanského práva.

V máji 1939 sa J. Markov riadnej profesúry zriekol a prijal miesto na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde bol v roku 1939 vymenovaný za mimoriadneho profesora dejín práva slovanského. Keďže bratislavská právnická fakulta nedisponovala po jeho odchode vhodnou profesorskou posilou, ktorá by uprázdnené miesta mohla nahradiť, J. Markov sa zaviazal, že počas svojho pôsobenia na pražskej právnickej fakulte bude v Bratislave suplovať výučbu. Od akademického roka 1941/1942 boli všetky historickoprávne semináre zlúčené do semináru slovenských a všeobecných právnych dejín, resp. od akademického roka 1942/1943 ústavu slovenských a všeobecných právnych dejín, ktorý spolu s Ústavom slovanských práv viedol J. Markov.

V dôsledku skutočnosti, že rozhodnutím Ministerstva školstva a národnej osvety bolo J. Markovovi suplovanie od akademického roka 1943/1944 znemožnené, ústav slovenských a všeobecných právnych dejín spolu s Ústavom slovanských práv viedol Štefan Luby. Zákaz činnosti pre J. Markova, ktorý v skúmanom období predstavoval jediného kvalifikovaného odborníka, ktorý mohol zabezpečiť výučbu historickoprávnych predmetov, spôsobil fakulte nemalé ťažkosti. Menovanie J. Markova za riadneho profesora dejín práva v strednej Európe, ktoré sa v roku 1943 javilo profesorskému zboru ako najvhodnejšie riešenie, bolo zrealizované až po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945, kedy bol menovaný riadnym profesorom československých a všeobecných právnych dejín. Od zmieneného roka J. Markov popri ústave slovenských a všeobecných právnych dejín a ústave slovanských práv, viedol i opätovne zriadený ústav dejín práva v strednej Európe.

V období po februárových udalostiach roka 1948, kedy došlo k modifikácii vnútornej štruktúry fakulty a k vzniku nových organizačných súčastí - katedier, bola popri iných pracoviskách kreovaná i katedra téorie a dejín štátu a práva. Súčasťou katedry sa stalo viacero predchádzajúcich ústavov, a síce ústav teórie štátu a práva, ústav československých a všeobecných právnych dejín, ústav dejín práva v strednej Európe, ústav rímskeho práva, ústav cirkevného práva a ústav slovenských práv. Na čele katedry v počiatočnom období stál Karol Rebro, ktorý bol po habilitácii v roku 1941 o tri roky neskôr menovaný za mimoriadneho profesora a v roku 1946 za riadneho profesora v odbore rímske právo. V akademickom roku 1946/1947 bol zároveň dekanom fakulty a v roku 1949/1950 rektorom univerzity. Vedúci predchádzajúcich historickoprávnych ústavov, J. Markov, ktorý bol v akademickom roku 1948/1949 dekanom fakulty, po prestavbe vnútornej štruktúry opustil v roku 1950 univerzitu. Po nútenom odchode K. Rebra v akademickom roku 1950/1951 sa vedúcim katedry stal zástupca docent Ladislav Lipscher, ktorého v roku 1952 nahradil Martin Vietor. Ten bol po habilitácii v roku 1954 o desať rokov neskôr menovaný za profesora v odbore dejiny štátu a práva.

Počas nasledujúceho desaťročia došlo k ďalšej modifikácii vnútornej štruktúry fakulty, v rámci ktorej bola katedra v roku 1963 rozdelená na dve samostatné katedry, katedru teórie štátu a právakatedru dejín štátu a práva. Novovzniknutá katedra, ktorú viedol M. Vietor, sa venovala trom základným oblastiam, v súlade s ktorými sa členila na tri subkatedry, dejiny štátu a práva v ČSR, dejiny štátu a práva v socialistických krajinách a všeobecné dejiny štátu a práva. Súčasťou subkatedry dejín štátu a práva socialistických krajín bol Jozef Fischer, ktorý bol v roku 1965 habilitovaný v odbore dejiny štátu a práva. Od akademického roka 1969/1970 sa od katedry osamostatnil odbor rímskeho práva a stal sa súčasťou novozriadenej katedry rímskeho práva na čele s K. Rebrom. Katedra existovala iba krátke obdobie, a to do konca akademického roka 1970/1971, po ktorom sa odbor rímskeho práva opäť rozvíjal v rámci Katedry dejín štátu a práva. Od akademického roka 1971/1972 sa novým vedúcim katedry stal Florián Sivák, ktorý bol v roku 1972 habilitovaný a v roku 1984 sa stal profesorom v odbore dejiny štátu a práva. Na katedre od zmieneného akademického roka pôsobil K. Rebro, a to až do akademického roka 1981/1982. Členovia katedry medzi sebou v nasledujúcich rokoch privítali viacero nových docentov v rovnakom odbore, a síce v roku 1979 Jozef Klimka, ku ktorému sa o rok neskôr pridal Vladimír Čarvaga a Štefánia Mertanová, v roku 1981 Peter Blaho a v roku 1988 Jozef Beňa.

Do roku 1989 medzi ďalších členov ústavu slovanských práv, ústavu slovenských a všeobecných právnych dejín, ústavu dejín práva v strednej Európe, Katedry teórie a dejín štátu a práva a Katedry dejín štátu a práva patrili: Ján Bakiča (teória štátu a práva), Jaroslav Hlavsa, Anton Jančo, Marta Kadlecová, Jozef Karpat, Stanislav Káles, Juraj Králik (teória štátu a práva), Štefan Krivošík, Vlasta Kunová, Terézia Lehocká (rímske právo), Ladislav Rendoš, Ján Škovrán, Štefan Vašári a Gertrúda Železkovová. Externými členmi boli: L. Bianchi, F. Vašečka a V. Halaxa.

Vývoj katedry v období rokov 1989 – 2015

Dôsledky udalostí novembra 1989 sa popri iných oblastiach spoločenského života premietli i do postavenia a fungovania Univerzity Komenského v Bratislave. Vo februári 1991 sa od Katedry dejín štátu a práva osamostatnil odbor rímskeho práva, ktorý bol od akademického roka 1991/1992 rozvíjaný v rámci novozriadenej katedry rímskeho práva na čele s P. Blahom. Ten bol v roku 1991 vymenovaný za profesora v odbore dejiny štátu a práva a rímske právo a v rokoch 1991 – 1996 bol zároveň dekanom fakulty. Po odchode V. Čarvagu v akademickom roku 1989/1990 členovia Katedry dejín štátu a práva medzi sebou v roku 1991 privítali novú docentku Gertrúdu Železkovovú a nového profesora v odbore dejiny štátu a práva J. Klimka, ktorého v roku 1992 nasledovala Š. Mertanová. Od akademického roka 1992/1993 na katedre nepôsobil J. Fischer.

Od akademického roka 1997/1998 došlo k modifikácii názvu Katedry dejín štátu a práva na katedru právnych dejín ako i k zmene vedúceho katedry. Novou vedúcou katedry sa namiesto F. Siváka, ktorý zomrel v roku 1997, stala Š. Mertanová. Po niekoľkých rokoch samostatnej existencie bola zrušená katedra rímskeho práva a odbor rímskeho práva sa od akademického roka 1999/2000 opäť rozvíjal v rámci katedry právnych dejín. Po zrušení katedry rímskeho práva sa súčasťou katedry stal P. Blaho, ktorý však na katedre pôsobil iba krátko a ešte v tom istom akademickom roku odišiel z fakulty. Zo svojho dlhoročného pôsobiska odišla i Š. Mertanová a novým vedúcim katedry sa od akademického roka 2000/2001 stal J. Klimko. Súčasťou katedry od nasledujúceho akademického roka nebola G. Železkovová. Na pedagogickom procese sa v akademických rokoch 2000/2001 – 2002/2003 podieľal i Ladislav Hubenák.

Od akademického roka 2005/2006 sa novým vedúcim katedry namiesto J. Klimka stal Jozef Beňa, ktorý bol v roku 2004 vymenovaný za profesora v odbore dejiny štátu a práva. Katedra sa v nasledujúcich rokoch rozrástla o viacerých docentov, Matúša Nemca v odbore rímske právo a Jiřího Bílého v odbore dejiny štátu a práva v roku 2005 a Róberta Brtka a Tomáša Gábriša, ktorí boli v odbore teória a dejiny štátu a práva habilitovaní v roku 2013. Na katedre od akademického roka 2008/2009 v pozícii docenta pôsobil Ladislav Vojáček, ktorý bol súčasťou katedry už od roku 1992. V roku 2010 bol menovaný za profesora v odbore právnych dejín. Kým od akademického roka 2010/2011 súčasťou katedry nebol J. Klimko, od nasledujúceho akademického roka ho nasledoval L. Vojáček.

V období AR 1989/1990 – 2014/2015 medzi ďalších členov katedry patrili: Vladislav Birás, Petra Capandová (rímske právo), Veronika Čerbová (rímske právo), Eva Dudásová, Ivan Haramia, Jozef Horňáček, Zuzana Illýová, Anton Jančo, Pavol Judiak, Andrea Kluknavská, Jozef Kolárik, Jana Kováčiková, Peter Kubina, Vlasta Kunová, Katarína Lenhartová (rímske právo), Andrea Lichá, Miroslav Lysý, Ján Macej, Michal Malatinský, Ondrej Mičuda, Slavomír Michálek, Matej Mlkvý, Martin Mokrý, Roman Nemec, Ondrej Podolec, Emil Poprac, Michal Považan, Ján Púchovský, Marta Rajková, Emília Semancová, Vladimír Sika (rímske právo), Ján Sombati, Róbert Šorl, Ján Štefanica, Andrea Vavríková, Daniela Vidová, Andrea Vitkóová a Ján Vyhnánek.

Vývoj katedry od roku 2015

V roku 2015 došlo k zásadným zmenám vo vnútornej štruktúre fakulty, ktoré zasiahli i katedru právnych dejín. Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave katedra prevzala výučbu všetkých komparatívnoprávnych predmetov na fakulte, čím nadviazala na činnosť katedry porovnávacej právovedy a premenovala sa na katedru právnych dejín a právnej komparatistiky. Odbor rímskeho práva, kánonické a cirkevné právo, ktoré sa v predchádzajúcom období vyvíjali v rámci katedry právnych dejín sa stali súčasťou novej katedry rímskeho práva, kánonického a cirkevného práva.

Od akademického roka 2015/2016 sa novým vedúcim katedry stal Miroslav Lysý, ktorý sa v roku 2015 habilitoval v odbore teória a dejiny štátu a práva. V roku 2017 na katedre začal opäť pôsobiť J. Klimko, na druhej strane súčasťou katedry od akademického roka 2017/2018 už nebol T. Gábriš, ktorý odišiel na Katedru teórie práva a sociálnych vied a od akademického roka 2019/2020 na katedre nepôsobil ani J. Beňa. V roku 2019 sa katedra rozšírila o nových docentov v odbore teória dejiny štátu a práva, Mateja MlkvéhoOndreja Podolca, ku ktorým sa nasledujúci rok pridala Zuzana Mlkvá Illýová. Začiatkom roka 2021 zomrel profesor emeritus, J. Klimko.   Koncom roka 2021 sa vedúci katedry, M. Lysý, stal novým profesorom v odbore teória a dejiny štátu a práva.

V období AR 2015/2016 – 2019/2020 medzi ďalších členov katedry patrili: Katarína Bavlšíková, Vladislav Birás, Jana Kováčiková, Alexandra Letková, Michal Malatinský, Viktória Marková, Roman Nemec, Michal Považan, Ján Púchovský, Marta Rajková, Ján Sombati a Daniela Vidová.

Fotogaléria riaditeľov semináru / riaditeľov ústavu / vedúcich katedry

Richard Horna
Rudolf Rauscher
Jozef Markov
Martin Vietor
Florián Sivák
Štefánia Mertanová
Jozef Klimko
Jozef Beňa