Z histórie Katedry

Vývoj Katedry do roku 1989

Výučba predmetov a prednášok z oblastí teórie práva, filozofie a dejín právnej filozofie sa na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského (ďalej aj ako „Právnická fakulta“ alebo „PraF UK“) realizovala ešte pred vznikom katedrového systému vnútornej organizácie fakulty a siaha až do akademického roka 1921/1922, v ktorom sa na PraF UK začala prvá výučba. Predchodcom Katedry teórie práva a filozofie práva (ďalej aj ako „Katedra“) bol v tom čase novovzniknutý „Seminár právnej filozofie“, ktorý pod vedeným profesora Bohuslava Tomsu zabezpečoval na fakulte výučbu filozofie a dejín právnej filozofie predovšetkým v rámci tzv. historickoprávneho študijného oddielu. Samotný seminár spadal do seminárov štátnych vied. Takáto organizačná (i personálna) štruktúra v zásade zostala zachovaná počas celého obdobia prvej Československej republiky.

Už v tom čase jednou zo základných úloh výučby filozofie a dejín právnej filozofie bola snaha pri výklade teórie práva dôsledne zdôrazňovať aj životnú, praktickú funkciu práva, povinnosť zaoberať sa problémami praktickej morálky s tým, aby si právnik zo svojich štúdií odniesol istú „vyššiu“ koncepciu práva, určitý svetový a životný názor a filozofickú orientáciu. Medzi najvýznamnejšie práce z tohto obdobia môžeme zaradiť predovšetkým diela profesora Tomsu, a to: Moderní italská právní filosofie (1921), Úvod do právní filosofie I. (1923), Filosofické základy Ciceronovy nauky o právu a státu (1924), K reformě právnického studia (Úvod do věd právních a státních, právní filosofie a soudní psychologie) (1927), Masarykův zápas o právo přirozené. Současně příspěvek k ideologii českých politických stran (1928), Krise moderního státu (1935) či Náuka o právnych vědách. Základy právní methodologie (1946). Osobitne je vhodné vyzdvihnúť dve nadčasové diela profesora Tomsu, a to Idea spravedlnosti a práva v řecké filosofii (1923) a Kapitoly z dějin filosofie práva a státu (vyšlo až po jeho smrti - tvoria ho niektoré nepublikované časti jeho diela z rokov 1949-1977, v rámci ktorých bol politicky perzekvovaný).

K podstatnej zmene došlo až v čase tzv. Slovenského štátu. V roku 1938 bol profesor Tomsa donútený odísť z univerzity (neslávne známe vyhostenie českých profesorov z Univerzity Komenského), pričom vedenie Seminára právnej filozofie od roku 1939 prevzal kontroverzný Vojtech Tuka, ktorý v tom čase zastával aj pozíciu rektora Slovenskej univerzity v Bratislave. Vzhľadom na mnohé štátnické, ako aj akademické funkcie Vojtecha Tuku od roku 1939 suploval výučbu viacerých predmetov spadajúcich pod Seminár právnej filozofie Juraj Rajec. V tomto období došlo i k zásadnej organizačnej zmene, keďže sa dovtedajšie semináre premenovali na vedecké ústavy. Od akademického roku 1942/1943 sa tak súčasťou Právnickej fakulty stal aj „Ústav právnej filozofie“, ktorého riaditeľom bol Vojtech Tuka, zástupcom riaditeľa bol Juraj Rajec a asistentom František Tomasta.

Po skončení druhej svetovej vojny došlo na fakulte k ďalším zásadnejším organizačným i personálnym zmenám, ktoré sa dotkli aj predchodcu dnešnej Katedry. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov sa postupne kreovali katedry ako základné pracoviská Právnickej fakulty. V tomto období na fakulte pôsobila, ako jedna zo šiestich katedier, aj „Katedra teórie a dejín štátu a práva“. Prvým vedúcim katedry bol prof. Karol Rebro, pričom okrem neho na katedre spočiatku pôsobili aj prof. Markov, prof. Budil, prof. Luby, prof. Tureček, ako asistenti pôsobili Králik a Balážová. V rokoch 1950-1951 túto katedru viedol doc. Ladislav Lipscher. Od roku 1952 prevzal riadenie katedry doc. Martin Vietor. Od roku 1952 pracovali na katedre viacerí odborní asistenti, pričom výučbu teórie práva a štátu zabezpečovali predovšetkým Ján Bakiča a Ján Králik.

Po postupnej stabilizácii katedier, ktorá nastala po roku 1956, došlo k viacerým zmenám v rámci sústavy katedier na fakulte. Katedra teórie a dejín štátu a práva sa v roku 1963 rozdelila na dve nástupnícke katedry, pričom jednou z nich bola i osamostatnená „Katedra teórie štátu a práva“, pričom ju spočiatku viedol doc. Ján Bakiča (habilitovaný od roku 1964). Na katedre pôsobili ďalší dvaja habilitovaní docenti – František Červeňanský a Libuša Ďurajová. Okrem toho na katedre pôsobili aj viacerí odborní asistenti: Alexander Kuchta (od roku 1960), Vladimír Vaňo (od roku 1962), Pavol Dojčák (od roku 1966); ako aj asistenti: Alexandra Krsková (od roku 1965) a Peter Borodovčák (od roku 1966). Katedra zabezpečovala výučbu a teoretický rozvoj predmetov – teórie štátu a práva, dejiny politických a právnych ideológií a právnu sociológiu.

V sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch 20. storočia došlo k ďalším organizačným zmenám, spočívajúcim predovšetkým v zmene počtu katedier, no tieto zmeny sa Katedry teórie štátu a práva nedotkli. Katedra tak zostala ako samostatná organizačná jednotka Právnickej fakulty zachovaná nie len do roku 1989, ale aj v neskoršom období. V týchto rokoch katedru viedol Pavol Dojčák, pričom katedra sa pod jeho vedením orientovala najmä na výskum otázok socialistickej zákonnosti, právneho vedomia vysokoškolákov, metodologických problémov vedy o štáte a práve, efektívnosti pôsobenia práva v spoločnosti z aspektu tvorby práva a jeho realizácie. Okrem profesora Dojčáka (vymenovaný za profesora v roku 1981) v tomto období pôsobili na katedre docenti Emília Bakošová a Jozef Prusák, ako aj odborní asistenti Ján Cuper, Pavol Holländer, Alexandra Krsková, Alexander Kuchta a Eva Malcevová.

V takmer identickom zložení Katedra teórie štátu a práva vstúpila aj do akademického roka 1988/1989. Vedúcim katedry bol prof. Dojčák, na katedre pôsobili aj doc. Bakošová, doc. Holländer a doc. Prusák. Odbornými asistentmi boli Ján Cuper, Alexandra Krsková a Eva Malcevová. Jeseň roku 1989 však priniesla mnohé spoločenské zmeny, ktoré v značnej miere ovplyvnili aj samotný chod a personálnu štruktúru katedry.

Zdroj informácií o histórii Katedry a pre viac pozri v :
METEŇKANYČ, M. Olexij. Katedra teórie práva a filozofie práva. In: GREGOR, Martin – LYSÝ, Miroslav – MARTINCOVÁ, Lenka (eds.): Dejiny Právnickej fakulty Univerzity Komenského (2. zväzok): Katedry a ústavy. Rozhovory. Bratislava: Právnická fakulta UK, 2022, s. 10-32.

Vývoj Katedry v období rokov 1989-2003

Zásadné spoločenské a politické zmeny, ktoré udalosti naštartované v novembri 1989 priniesli, rovnako ako ani prijatie nového zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, nemali na fungovanie vtedajšej Katedry teórie štátu a práva z organizačného hľadiska žiadny podstatnejší vplyv. Katedra aj po roku 1989 naďalej pôsobila pod názvom Katedra teórie štátu a práva ako samostatné pracovisko PraF UK v Bratislave.

Udalosti novembra 1989 však mali zásadnejší vplyv na personálne zloženie vtedajšej Katedry teórie štátu a práva. Po roku 1989 nastúpili na Katedru viacerí zamestnanci, a to prof. Filo, doc. Valent, PhDr. Chovancová, ako aj Dr. Vaculíková, ktorá sa stala i jej tajomníčkou. Po turbulentných rokoch 1989-1990 Katedru v akademickom roku 1990/1991 tvorilo 12 členov: dvaja profesori (Pavol Dojčák a Ondrej Filo), šiesti docenti (Ján Cuper, Emília Bakošová, Pavol Holländer, Alexandra Krsková, Jozef Prusák a Tomáš Valent) a štyria odborní asistenti (Eva Malcevová, Nadežda Vaculíková, Milan Lovíšek a Jarmila Chovancová).

Predmetné personálne zloženie Katedry však neostalo v priebehu deväťdesiatych rokov rovnaké, ba naopak došlo k mnohým zmenám. Ku dňu 31. októbra 1993 skončil na fakulte profesor Filo. Obdobne aj Profesor Dojčák pôsobil na Katedre do roku 1994, pričom sám neskôr požiadal o dôchodok k 31. augustu 1994. Týmto skončili svoje pôsobenie obaja profesori na PraF UK v Bratislave. V tom čase ako jediný profesor na Katedre ostal prof. Prusák (inaugurovaný v roku 1991). V prvej polovici roku 1994 skončil svoje pôsobenie na katedre i doc. Holländer, keďže v roku 1993 sa stal sudcom Ústavného súdu Českej republiky. Z odborných asistentov ešte v roku 1992 skončil JUDr. Lovíšek. Medzi rokmi 1989 až 2003 pôsobilo na Katedre viacero odborných asistentov či asistentov, je nutné však uviesť, že nešlo o dlhodobé úväzky. Z odborných asistentov môžeme uviesť Petra Colotku (2001-2002), z asistentov zase Radoslava Procházku (1997-1998), Juraja Friča (2000-2001), Romana Juríka (2001-2004). V roku 2002 nastúpil na Katedru Branislav Fábry.

Vo vedení vtedajšej Katedry sa v rokoch 1989-2003 vystriedalo viacero osobností. Po revolučných dňoch roku 1989 požiadal dovtedajší vedúci Katedry teórie štátu a práva profesor Pavol Dojčák, aby ho nový dekan Právnickej fakulty docent Moravčík uvoľnil z tejto funkcie k 31. decembru 1989. Po prerokovaní personálnych zmien v rámci kolektívu Katedry sa od 1. januára 1990 stal novým vedúcim Jozef Prusák. Od roku 2000 (po odchode profesora Prusáka z Katedry) sa vedenia Katedry ujíma Eva Ottová (née Malcevová). Pokiaľ ide o post tajomníka, tak na tom sa postupne vystriedalo viacero členov Katedry. V akademickom roku 1989/1990 post tajomníka zastával Ján Cuper. Následne, od roku 1990 dlhodobo zastávala túto pozíciu Nadežda Vaculíková, a to až do roku 2002. Následne ju na tejto pozícii vystriedal Roman Jurík, ktorý ako tajomník pôsobil až do roku 2004.

Udalosti naštartované v novembri 1989 postupne priniesli aj zmeny týkajúce sa pedagogickej činnosti na Právnickej fakulte, ktoré sa dotkli aj Katedry teórie štátu a práva. Tieto zmeny spustené v roku 1989 a pokračujúce aj v nasledujúcich rokoch ovplyvnili aj zmeny názvov i obsahov predmetov zabezpečovaných Katedrou teórie štátu a práva. V akademickom roku 1988/1989 sa vyučovali v rámci I. ročníka predmety „Teória štátu a práva“, „Politické a právne ideológie“, „Sociológia“, avšak ich obsah sa zameriaval predovšetkým na otázky socialistickej zákonnosti, právneho vedomia vysokoškolákov, metodologických problémov vedy o štáte a práve, efektívnosti pôsobenia práva v spoločnosti z aspektu tvorby práva a jeho realizácie. Stále však v područí štátnej ideológie.

Avšak už od septembra 1990 sa pristúpilo k reforme študijného programu. Štúdium, v tom čase ešte súvislé magisterské, bolo rozdelené do troch blokov. Katedra teórie štátu a práva bola zapojená predovšetkým do prvého z tých blokov, tzv. bloku A, ktorý bol označený ako teoreticko-historickoprávny a trval tri semestre (prvý až tretí semester). Za účelom zabezpečenia mnohých predmetov sa samotná Katedra teórie štátu a práva členila na viaceré odbory, konkrétne: odbor teórie štátu, odbor sociológie a antropológie, odbor teórie práva, odbor dejín právnej filozofie a odbor základov filozofie.

Je potrebné uviesť, že predmetná skladba predmetov sa postupne menila do akademického roka 2002/2003 (a to aj v súvislosti s tou skutočnosťou, že blokové štúdium bolo postupne nahrádzané ročníkovým štúdiom, ktorého prvý ročník bol otvorený v akademickom roku 1998/1999). V roku 2002/2003 Katedra zabezpečovala výučbu troch povinných predmetov, ktoré sa vyučovali v prvom ročníku (Úvod do štúdia práva a teória práva; Filozofické a právne teórie; Základy sociológie a sociálnej psychológie), ako aj viacero voliteľných predmetov (Filozofia dejín; Teórie spravodlivosti 20. storočia či Sociologicko-právny výskum).

Akademický a vedecký rast prebiehal aj po roku 1989, keďže v tomto období vtedajšia Katedra teórie štátu a práva zabezpečovala inauguračné (vymenúvacie) konania i habilitačné konania. Dňa 19. novembra 1991 bol Jozef Prusák vymenovaný prezidentom Československej federatívnej republiky Václavom Havelom za profesora v odbore „teória štátu a práva“ s účinnosťou od 1. decembra 1991. V období od roku 1989 do roku 2003 prebehli aj úspešné habilitačné konania troch pracovníkov Katedry. Ešte v roku 1989 získava titul „docent“ v odbore „teória štátu a práva“ Alexandra Krsková. V roku 1996 úspešne absolvovali habilitačné konanie Jarmila Chovancová v odbore „filozofia“, ako aj Eva Ottová v odbore „teória štátu a práva“.

Vedecká a tvorivá činnosť Katedry a jej členov realizovaná na začiatku 90. rokov bola zásadne podmienená spoločenskými a politickými zmenami, ktoré Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla. V centre pozornosti Katedry bolo jednak vypracovanie učebných textov a skrípt pre zabezpečenie výučby teoretických predmetov (ktoré však už nebudú ovplyvnené štátnou ideológiou), ale najmä vedecké skúmanie vysoko aktuálnych otázok teórie štátu a práva, previazania práva, morálky a spravodlivosti, skúmanie viacerých oblastí dejín politického a právneho myslenia (a ich relevancie pre obdobie po roku 1989), ako aj uskutočňovanie viacerých sociologicko-právnych výskumov. Z tohto dôvodu aj viacerí členovia Katedry boli súčasťou expertných komisií, ktoré mali pripraviť znenie Ústavy Slovenskej republiky.

Vývoj Katedry v období rokov 2003-2015

Počnúc akademickým rokom 2003/2004 Právnická fakulta začala s kreditovým systémom štúdia, do ktorého bola zapojená aj vtedajšia Katedra teórie práva a sociálnych vied. Do samotnej výučby boli členovia Katedry zapojení rovno od spomenutého akademického roku, keďže zabezpečovali predmety vyučované už od prvého ročníka. Povinný predmet „Úvod do štúdia práva a teórie práva“, ktorý bol vyučovaný ako dvojsemestrový a zakončený skúškou v letnom semestri v rámci predchádzajúceho ročníkového (nekreditového) systéme štúdia, bol nahradený dvoma formálne samostatnými predmetmi, ktoré boli oba zakončené skúškou (išlo o povinné predmety „Úvod do štúdia práva a teórie práva I.“ a „Úvod do štúdia práva a teórie práva II.“). Neskôr, pred akademickým rokom 2004/2005, sa začali vyučovať nové predmety „Teória práva I.“ a „Teória práva II.“. Katedra okrem týchto povinných predmetov zabezpečovala aj pomerne veľké množstvo povinne voliteľných a výberových predmetov. Z tých povinne voliteľných predmetov uveďme: „Základy sociológie práva“, „Filozofické a právne teórie I.“, „Filozofické a právne teórie II.“, z tých výberových zase: „Teórie spravodlivosti 20. storočia“, „Filozofia dejín“ či „Sociologicko-právny výskum“, ako aj od akad. roku 2006/2007 predmet „Etika a právo“. Medzi výberové predmety boli po roku 2010 postupne zaraďované aj predmety: „Teórie demokracie“, „Právo a vplyv judeo-kresťanskej tradície“, „Eristika“, „Interpretácia práva“, „Logická sémantika v práve“ či „Právo vo filmovom umení“. V rámci nového kreditového študijného programu sa Katedra podieľala aj na štátnych skúškach, keďže voliteľným predmetom štátnej skúšky v magisterskom stupni štúdia sa stáva predmet „Teória práva“.

Zmeny v študijnom programe, ktoré boli realizované od akademického roku 2003/2004, však nemali žiadny dopad na vedenie Katedry. Vedúcou Katedry, a to až do roku 2007, zostáva Eva Ottová, kedy ju v tejto funkcii nahrádza Nadežda Vaculíková. K zmene vo vedení Katedry následne došlo až v roku 2015, keď sa vedúcim Katedry stal Branislav Fábry. V sledovanom období došlo aj k viacerým zmenám na poste tajomníka. V tejto funkcii sa postupne vystriedalo viacero pracovníkov Katedry. Romana Juríka v roku 2004 nahradil Daniel Krošlák, ktorý vo funkcii zotrval do roku 2007. V rokoch od roku 2007 až do roku 2015 bol tajomníkom Katedry Michal Mrva, pričom v roku 2015 ho nahradil Rudolf Kasinec (ten zotrval už na novopomenovanej pozícii zástupcu vedúceho do roku 2019).

Pokiaľ ide o personálne zloženie, na začiatku akademického roka 2003/2004 Katedru tvorilo osem členov: piati docenti (Emília Bakošová, Ján Cuper, Jarmila Chovancová, Eva Ottová a Tomáš Valent), jedna odborná asistentka (Nadežda Vaculíková) a dvaja asistenti (Branislav Fábry a Roman Jurík).

Samozrejme, v priebehu nadchádzajúcich rokov došlo k viacerým zmenám na Katedre. Postupne ju opustili Roman Jurík (2004), Emília Bakošová (2007) a Eva Ottová (2010). Naopak, na Katedru v roku 2011 nastúpil František Gahér, pričom od tohto roku až doposiaľ vyučuje študentov a študentky PraF UK v Bratislave aplikáciu logiky v práve. Po úspešnom ukončení doktorandského štúdia na Právnickej fakulte sa zamestnancami Katedry stávajú Branislav Fábry (asistent od roku 2002, odborný asistent od roku 2008), Michal Mrva (asistent od roku 2007, odborný asistent od roku 2008), Martin Turčan (odborný asistent od roku 2010), Rudolf Kasinec (asistent od roku 2012, odborný asistent od roku 2013) a Eva Vranková (odborná asistentka od roku 2015).

Aj po roku 2003 Katedra teórie práva a sociálnych vied participovala a pokračovala vo výchove odborníkov v odbore „teória štátu a práva“, neskôr v spoločnom odbore „teória a dejiny štátu a práva“ (spolupráca prebiehala s Katedrou právnych dejín), keďže popri prvom (bakalárskom) a druhom (magisterskom) stupni štúdia zabezpečovala aj vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, čiže doktorandské štúdium. Doktorandské štúdium bolo realizované tak v dennej, ako aj v externej forme. V období od roku 2004 do roku 2015 doktorandské štúdium v oboch odboroch úspešne absolvovalo až 24 študentov (z toho jeden študent odbor „teória štátu a práva“ a 23 študentov odbor „teória a dejiny štátu a práva“).

Vývoj Katedry od roku 2015

V priebehu roku 2015 došlo k viacerým zmenám vo vnútornej štruktúre Právnickej fakulty, predovšetkým v dôsledku dodatku k organizačnému poriadku, ktorý bol prijatý Akademickým senátom fakulty (Vnútorný predpis č. 1/2015 – Dodatok č. 3 k Organizačnému poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty). Išlo najmä o vytvorenie nových pracovísk, prípadne o zmeny v tých existujúcich. Základnými pracoviskami Právnickej fakulty (popri katedrách) sa stalo aj päť ústavov. Aj keď išlo o rozsiahle organizačné zmeny, Katedry teórie práva a sociálnych vied sa priamo nedotkli. Katedra totiž zostala zachovaná ako samostatné pracovisko a rovnako nedošlo ani k zmene jej názvu. K tomu došlo až neskôr, začiatkom roka 2021 na základe vnútorného predpisu č. 7/2020 – Dodatok č. 9 k Organizačnému poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty. S účinnosťou od 1. januára 2021 došlo k zmene názvu Katedry, pričom jej nové pomenovanie znie Katedra teórie práva a filozofie práva. Tento krok sa vykonal z toho dôvodu, že v posledných rokoch sa kládol oveľa väčší dôraz na oblasť filozofie práva (vrátane európskeho politického a právneho myslenia a právnej filozofie), a preto sa vedenie fakulty i Katedry rozhodli zmeniť názov, aby lepšie reflektoval aj samotnú vedeckú a pedagogickú činnosť jej členov. Zároveň je to taktiež istý symbolický krok Katedry, ktorá týmto spôsobom chce nadviazať aj na tradíciu, ktorá tu bola založená a budovaná už počas obdobia prvej Československej republiky, keď právna filozofia bola významnou súčasťou štúdia práva.

Súčasne spomenutým vnútorným predpisom bolo zriadené pri Katedre i Centrum kognitívnych štúdií. Katedra svoje vedecké, vzdelávacie a ďalšie vybrané činnosti v oblasti kognitívnych vied realizuje práve prostredníctvom tohto centra. Ide o výskumnú jednotku, ktorá je tvorená tímom pedagógov a doktorandov Katedry a ich spolupracovníkov, venuje sa interdisciplinárne zameraným výskumom v oblasti kognitívnych vied a poskytuje inštitucionálnu podporu pre výskumné projekty, ktoré uskutočňujú jeho členovia. Cieľom centra je vytvoriť platformu pre kognitívnovedný výskum v humanitných a spoločenských vedách, interdisciplinárne zameranú publikačnú činnosť, pedagogické aktivity, vedecké i popularizačné semináre a iné súvisiace aktivity.

V roku 2017 dochádza aj k zmene vo vedení Katedry. Na poste vedúceho Katedry skončil Branislav Fábry a novým vedúcim katedry sa stal Tomáš Gábriš. V roku 2019 však došlo k ďalšej zmene vo vedení Katedry. Po neúspešnom kandidovaní na funkciu dekana PraF UK v Bratislave v roku 2019 sa profesor Gábriš rozhodol skončiť svoj pracovný pomer na Právnickej fakulte. Dočasne bol poverený riadením Katedry jeho zástupca, docent Rudolf Kasinec, pričom začiatkom roka 2020 sa stal aj riadne vymenovaným vedúcim Katedry. Na jej čele je dodnes. Keďže Rudolf Kasinec pôsobil do roku 2020 na pozícii zástupcu vedúceho, zmeny sa museli udiať aj na tomto poste. V rokoch 2020-2023 pôsobil ako zástupca vedúceho doktor Tomáš Mészáros. Od roku 2023 pôsobí ako zástupca vedúceho doktor Olexij M. Meteňkanyč, pričom túto funkciu vykonáva doposiaľ.

Katedra si prešla od roku 2015 viacerými personálnymi zmenami a jej zloženie sa niekoľkokrát menilo. V roku 2015 pôsobilo na Katedre jedenásť členov: jeden profesor (František Gahér), traja docenti (Jarmila Chovancová, Ján Cuper a Tomáš Valent), šiesti odborní asistenti (Branislav Fábry, Rudolf Kasinec, Michal Mrva, Martin Turčan, Nadežda Vaculíková a Eva Vranková) a jeden interný doktorand (Tomáš Mészáros).

Katedru postupne opustili Tomáš Valent (2015), Nadežda Vaculíková (2017), Eva Vranková (2017) a Ján Cuper (2017). Naopak, po úspešnom ukončení doktorandského štúdia na Právnickej fakulte sa zamestnancami Katedry stali Tomáš Mészáros (2016) a Olexij M. Meteňkanyč (2020). Zároveň sa súčasťou Katedry stali i profesori Ľubomír Batka (2018) a Andrej Démuth (2018). Následne sa jej členkami stali i Martina Gajdošová (2020) a Renáta Kišoňová (2019). V sledovanom období na Katedre pôsobili aj ďalší členovia. V rokoch 2017 až 2019 bol súčasťou Katedry a aj jej vedúcim spomínaný profesor Tomáš Gábriš, v rokoch 2016 až 2019 pôsobila na Katedre i doktorka Andrea Kluknavská, ako aj v rokoch 2017 až 2018 doktor Ján Šurkala.

Po roku 2015 sa Katedra podieľala na formovaní významných odborníkov v oblasti teórie a dejín štátu a práva. Pokiaľ ide o konkrétne počty, v období rokov 2015 až 2023 išlo o tri úspešne ukončené inauguračné (vymenúvacie) konania a o štyri úspešne ukončené habilitačné konania. Titul profesor v odbore „teória a dejiny štátu a práva“ v roku 2017 získal Tomáš Gábriš. Témou jeho inauguračnej prednášky bolo „Hľadanie pravdy v histórii práva“. O rok neskôr bola vymenovaná za profesorku v odbore „filozofia“ aj Jarmila Chovancová, pričom témou jej inauguračnej prednášky bol „Vzťah práva a morálky v právnej filozofii 20. storočia“. V roku 2023 bola vymenovaná za profesorku v odbore „teória a dejiny štátu a práva“ Martina Gajdošová s témou inauguračnej prednášky „Združenia ako prostriedok politickej participácie na správe vecí verejných“. V rokoch 2015-2023 získali titul „docent“ štyria členovia Katedry: v roku 2017 Martin Turčan (téma habilitačnej práce: „Metódy argumentácie v práve“), v roku 2017 Rudolf Kasinec (téma habilitačnej práce: „Občan verzus štátna moc: justičný omyl, občianska neposlušnosť, právo na odpor“), v roku 2019 Branislav Fábry (téma habilitačnej práce: „Bioetika a právo“) a v roku 2020 Michal Mrva (téma habilitačnej práce: „(Ne)platnosť a (ne)účinnosť právneho úkonu“).

Aj v období po roku 2015 Katedra v spolupráci s Katedrou právnych dejín a právnej komparatistiky spoluzabezpečovala vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, t. j. doktorandské štúdium, a to tak v dennej, ako aj v externej forme. Od roku 2015 do roku 2020 doktorandské štúdium v odbore „teória a dejiny štátu a práva“ úspešne absolvovalo celkovo 26 študentov v dennej či externej forme štúdia. Obe katedry pokračujú naďalej v snažení vyprodukovať kvalitných mladých vedeckých pracovníkov v predmetnom odbore.

Katedra sa v rámci pedagogického procesu aj po roku 2015 venuje predovšetkým výučbe predmetov propedeutického charakteru, ktorých zvládnutie má pre ďalší postup v právnickom štúdiu zásadný význam. Primárnym cieľom je študentom komplexným a efektívnym spôsobom sprostredkovať podrobné znalosti z oblasti teórie práva, zoznámiť ich s fundamentálnymi teoretickými pojmami, právnymi inštitútmi a poskytnúť im základnú „mapu“ v právnom myslení, na ktoré neskôr nadviažu iné pozitívnoprávne odvetvia. Zároveň cieľom výučby je aj oboznámiť študentov práva s rôznymi spôsobmi právneho a politického myslenia, ktoré úzko súvisia s právnou vedou. Je potrebné zoznámiť študentov práva (aspoň v určitej miere) aj so základnými východiskami vzťahu práva, etiky, politiky; slobody, rovnosti, zodpovednosti a spravodlivosti; ako aj s rôznorodými štýlmi myslenia a spôsobmi argumentácie, ktoré sa v dejinách právneho a politického myslenia vyskytli. Teda snaha členov Katedry smeruje aj ku kultivácii myslenia študentov PraF UK v Bratislave a k prehĺbeniu ich poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie.

Z tohto dôvodu je súčasné zloženie Katedry profilovo pomerne pestré a v žiadnom prípade nejde „len“ o právnické prostredie. Snaha je vytvoriť skupinu vedcov a vysokoškolských pedagógov, ktorí budú v súhrnne prepájať mnohé vedecké disciplíny a formovať skutočne interdisciplinárne odborné prostredie. Preto nie je prekvapením, že popri odborníkoch na teóriu práva a štátu na Katedre pôsobia aj experti vo vedných odboroch filozofie, etiky, logiky, psychológie, histórie, politológie, umenia či dokonca teológie. Práve aj toto rozmanité zloženie Katedry reflektuje dnešnú potrebu interdisciplinárneho prístupu pri skúmaní mnohých nových tém súvisiacich s právom. Právna dogmatika v súčasnom modernom a globálnom svete často „nestíha“ udržať krok so spoločenským vývojom, a preto je vhodné rozširovanie hraníc právnej vedy a skĺbenie jej poznatkov s ďalšími vednými disciplínami. O uvedené sa snažia aj členovia Katedry.