Životopisy

Prof. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol. po skončení stredoškolského štúdia na gymnáziu v Senici, pokračoval v štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne absolvoval v roku 1998. Titul doktor teológie (Dr. theol.) dosiahol v roku 2004 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte na Eberhand-Karls-Universität v Tübingene (Nemecko) ako štipendiát nadácie Friedricha Eberta. Jeho ďalší odborný rast bol spojený s EBF UK v Bratislave, kde v máji roku 2014 získal vedecko-pedagogický titul „docent“. V septembri 2018 bolo úspešne ukončené inauguračné konanie, keď bol vymenovaný prezidentom SR za profesora v odbore „evanjelická teológia“.    

Profesor Batka počas svojho akademického pôsobenia pôsobil zväčša na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2004 až 2018 pôsobil ako odborný asistent na Katedre systematickej teológie EBF UK v Bratislave. V rokoch 2011 – 2018 stál v čele EBF UK ako dekan. Súčasne profesor Batka absolvoval viacero zahraničných pobytov, vrátane: v rokoch 2002 – 2003 pôsobil ako hosťujúci asistent na Katedre náboženstva a filozofie na Roanoke College, Salem (USA); v rokoch 2013 a 2016 absolvoval výskumný pobyt na Institut für ev. Theologie, Universität Regensburg (Nemecko); v rokoch 2018 a 2019 na Leibniz-Institut für Europäische Geschichte, Mainz (Nemecko). V rokoch 2014 a 2015 získal Stipendium Palatinum na Leibniz-Institut für Europäische Geschichte, Mainz (Nemecko). V rámci programu Erasmus+ Staff Mobility bol v roku 2016 na univerzite Georg-August-Universität, Göttingen (Nemecko), v roku 2017 na Christian Theological Academy in Warsaw (Poľsko), v roku 2018 Menighets Fakultet, Oslo (Nórsko), v roku 2019 na Katholische Theologische Fakultät, Univerzitet Salzburg (Rakúsko). V rokoch 2016 a 2019 viedol vo Wittenbergu (Nemecko) semináre o sociálnej etike pre Svetový luteránsky zväz.

Nemožno opomenúť aj jeho členstvá vo významných organizáciách, ako napr. členstvo v Etickej komisii pri Ministerstvo zdravotníctva SR (2005 – 2019), v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR; je členom vo vedeckej teologickej spoločnosti Wissenschaftliche Gesellschaft für Theologie (od 2018), ako aj pôsobí ako člen redakčnej rady časopisu Neue Zeitschrift für Systematische Theologie und Religionsphilosophie(NZSTh).

Od roku 2018 je aktívnym členom Katedry teórie práva a sociálnych vied (neskôr Katedry teórie práva a filozofie práva) Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho odborné zameranie je evanjelická teológia a etika, predovšetkým bioetika. Na Slovensku patrí k popredným znalcom reformačnej teológie Martina Luthera. Na Katedre sa venuje predovšetkým problematike etiky, práva a filozofie. Vyučuje nasledovné predmety: Právna a politická filozofia, Právna etika, Právo a vplyv judeo-kresťanskej tradície či Bioetika a spoločnosť.

Bohatá je aj publikačná činnosť profesora Batku. Je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých monografií, prekladateľom viacerých odborných prác do slovenčiny, prispievateľom a autorom viacerých hesiel do encyklopédií a samozrejme autorom alebo spoluautorom niekoľkých desiatok pôvodných vedeckých článkov a konferenčných príspevkov prednesených doma i v zahraničí. Okrem iného je spolueditorom „The Oxford Handbook of Martin Luther’s Theology“ (2014), a prispievateľom do "The Oxford Encyclopedia of Martin Luther" (2017). 

Prof. Mgr. et Mgr. Andrej Démuth, Ph.D. po skončení stredoškolského štúdia v Galante, nastúpil na štúdium filozofie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave, ktoré absolvoval v roku 1997 a na štúdium psychológie, ktoré absolvoval v roku 2000. V tom istom roku získal aj titul „philosophiae doctor“ (Ph.D.) v odbore „systematická filozofia“ (všetko summa cum laude - Filozofická fakulta Trnavskej univerzity). V roku 2009 získal vedecko-pedagogický titul „docent“ v odbore „systematická filozofia“. 12. marca 2015 bol vymenovaný prezidentom SR za profesora v odbore „systematická filozofia“. 

Andrej Démuth počas svojej akademickej činnosti pôsobil zväčša na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave (neskôr Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave). V rokoch 2000 až 2009 pôsobil ako odborný asistent na Katedre filozofie spomínanej fakulty. Následne od roku 2009 zastával funkčné miesto docenta v odbore „Filozofia“ na predmetnej katedre, a to až do roku 2015, keď sa stal profesorom. V r. 2006 pôsobil vo funkcii povereného zastupujúceho dekana FF TU, v r. 2007 – 2008 bol prodekanom pre študijné a sociálne záležitosti FF TU, od 2009 do 2019 vedúcim Katedry filozofie FF TU, od 2016 členom Správnej rady TU. Na FF TU založil Centrum kognitívnych štúdií a garantoval rovnomenný magisterský študijný program. Od roku 2018 je aktívnym členom Katedry teórie práva a sociálnych vied (neskôr Katedry teórie práva a filozofie práva) Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde (od roku 2019 v hlavnom TPP) pôsobí dodnes. 

Je autorom viac ako 10 vedeckých monografií a učebníc vydaných v renomovaných domácich a zahraničných vydavateľstvách (napr. Beauty, Aesthetic Experience, and Emotional Affective States. Berlin: Peter Lang Verlag, 2019; Introduction to the Study of the History of Epistemology. Frankfurt am Main: Peter Lang Verlag, 2015; Prolegomena to the Study of Modern Philosophy. Frankfurt am Main: Peter Lang Verlag, 2015), početných vedeckých kapitol v domácich a zahraničných monografiách (vydaných napr. v De Gruyter Academic Publishing či Copernicus Center Press) a viac ako 150 pôvodných vedeckých a odborných prác s medzinárodne rozpoznateľným ohlasom, o čom svedčí množstvo citácií registrovaných aj v Science Citation Index. Je nositeľom viacerých domácich vedeckých grantov udeľovaných národnými vedeckými agentúrami (VEGA, KEGA, APVV), zodpovedným riešiteľom dvoch ESF projektov a viacerých domácich a zahraničných výskumných grantov. Za publikáciu Démuth, A. a kol.: Pusté Úľany – príbeh obce (Pusté Úľany: Ryba, 2006) získal cenu Ministerstva kultúry SR, udeľovanú revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá za najlepšiu vedeckú monografiu za rok 2006. Absolvoval viacero krátkodobých študijných a výskumných pobytov na prestížnych zahraničných univerzitách (Edinburgh University, Glasgow University, Tel Aviv University, Hebrew University Jerusalem, University College Dublin, Tartu University, Lund University, Uppsala Universitet,…), prednášal na viacerých domácich a zahraničných univerzitách, pravidelne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných vedeckých konferencií a seminárov (opakovane aj ako pozvaný rečník), školí doktorandov. Je členom viacerých vedeckých grémií a komisií, vedeckých rád univerzít a ich fakúlt, viacerých poradných orgánov MŠVVŠ SR, redakcií vedeckých časopisov či ich externým spolupracovníkom.

V rámci svojej vedeckej činnosti sa zameriava predovšetkým na nasledovné oblasti filozofie: teória poznania, kognitívne štúdiá, dejiny filozofie a dejiny vedy, teória hier. Na Katedre sa predovšetkým venuje interdisciplinárnemu prepojeniu filozofie, vedy a práva, pričom v týchto oblastiach záujmu pôsobí aj pedagogicky (vyučuje nasledovné predmety: Právna a politická filozofia, Teória hier a problém rozhodovania či Metodika kvalitatívnych právnych výskumov). Zároveň sa osobitne zameriava i na oblasť kognitívnych vied. Profesor Démuth je vedúcim Centra kognitívnych štúdií, ktoré je súčasťou Katedry a ide o výskumnú jednotku, ktorá je tvorená tímom pedagógov a doktorandov Katedry a ich spolupracovníkov, pričom sa venuje interdisciplinárne zameraným výskumom v oblasti kognitívnych vied a poskytuje inštitucionálnu podporu pre výskumné projekty, ktoré uskutočňujú jeho členovia. Cieľom centra je vytvoriť platformu pre kognitívnovedný výskum v humanitných a spoločenských vedách, interdisciplinárne zameranú publikačnú činnosť, pedagogické aktivity, vedecké i popularizačné semináre. 

Prof. PhDr. František Gahér, CSc. po skončení stredoškolského štúdia na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave pokračoval v štúdiu filozofie a fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1980 zložil štátnu skúšku v odbore fyzika na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, o rok neskôr (1981) zložil štátnu skúšku z filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V tom istom roku získal aj titul philosophiae doctor (PhDr.) v odbore filozofia po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky. Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce v roku 1988 získal vedecký titul kandidát vied (CSc.) v odbore filozofia.  V roku 2000 získal vedecko-pedagogický titul „docent“ v odbore filozofia, keď obhájil habilitačnú prácu s názvom „Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky“. Koncom roka 2013 začal inauguračné konanie, ktoré sa úspešne zavŕšilo dňa 12. marca 2015, keď bol vymenovaný prezidentom SR za profesora v odbore „filozofia“. Téma jeho inauguračnej prednášky bola „Princípy logickej sémantiky“.

Akademické pôsobenie profesora Gahéra je od jeho počiatku úzko previazané s Univerzitou Komenského v Bratislave. V rokoch 1983 – 1986 pôsobil ako asistent na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Neskôr, v roku 1986, prestúpil na Filozofickú fakultu UK v Bratislave, kde začal pôsobiť ako odborný asistent na Katedre logiky a metodológie vied FF UK v Bratislave. Odborným asistentom tejto katedry bol do roku 2000, keď sa stal docentom. Po úspešnom inauguračnom konaní v roku 2015 pôsobil na Katedre logiky a metodológie vied FF UK v Bratislave ako profesor. Zároveň bol v rokoch 1998 – 2020 vedúcim tejto katedry. Pedagogicky dlhodobo pôsobí aj na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde vyučuje študentov aplikáciu logiky v práve. Spočiatku tak činil na Katedre právnej komunikácie, ale od začiatku roka 2011 až dodnes pôsobí ako aktívny člen Katedry teórie práva a sociálnych vied (neskôr Katedra teórie práva a filozofie práva). V minulosti absolvoval aj viaceré zahraničné pobyty, z tých významnejších spomeňme výskumný pobyt na Univerzite v Regensburgu v rámci programu Phare v roku 1995 či zahraničné pobyty na Ústave pre východnú a strednú Európu Viedenskej univerzity v rokoch 1996 – 1998 . V roku 2019 predniesol na pozvanie prednášku na School of Philosophy, Beijing Normal University v Číne. 

Nemožno opomenúť ani celkové pôsobenie profesora Gahéra na univerzitnej a fakultnej úrovni v ich riadiacich funkciách. V rokoch 1992 – 1994 bol predsedom Akademického senátu Filozofickej fakulty UK v Bratislave; v rokoch 1995 – 2000 bol podpredsedom Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave, následné dva roky (2000 – 2002) bol i predsedom Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave. V dvoch funkčných obdobiach za sebou (2003 – 2011) viedol Univerzitu Komenského v Bratislave ako rektor. 

Vedecky a pedagogicky sa zameriava na výskum v oblasti extenzionálnej a intenzionálnej logiky, logickej sémantiky, logickej analýzy prirodzeného jazyka, dejín logiky a aplikácie logiky v práve. Vyučoval predmety Logika, Logická sémantika, Argumenty vo filozofii, Dejiny logiky, Logická sémantika a všeobecná teória prekladu, Logicka sémantika a argumentácia, Logika pre právnikov a iné. Je autorom troch vedeckých monografií, mnohých vysokoškolských učebníc a skrípt a celkovo autorom desiatok vedeckých a odborných publikácií s viac ako 270 ohlasmi.

Profesor Gahér je súčasne i šéfredaktorom významného karentovaného akademického časopisu Filozofia, ktorý vydáva Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, kde taktiež pôsobí.  Zároveň je členom redakčnej rady odborného časopisu Organon F. Rovnako je členom Vedeckej rady Filozofickej fakulty UK v Bratislave (od roku 2012 dodnes), Vedeckej rady Univerzity Komenského v Bratislave (2003 – 2011, 2019 – doposiaľ), Vedeckej rady Filozofického ústavu SAV (2018 – doposiaľ), v minulosti bol členom viacerých vedeckých rád, spomeňme napríklad Vedeckej rady Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (2003 – 2011), Vedeckej rady Vysokej školy múzických umení v Bratislave (2003 – 2007), Vedeckej rady Slovenskej akadémie vied v Bratislave (2006 - 2010), Vedeckej rady Masarykovej univerzity v Brne (2006 – 2011), Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (2006 – 2010) či Vedeckej rady Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave (2005 – 2008). Dlhodobo je členom grantovej komisie VEGA pre historické vedy a vedy o spoločnosti (filozofia, sociológia, politológia, teológia) a pôsobil vo funkcii jej predsedu i podpredsedu, resp. predsedu, resp. podpredsedu VEGA. Sám bol riešiteľom vyše desiatich grantových projektov (často bol aj hlavným, resp. zodpovedným riešiteľom daného projektu).

prof. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová, PhD. maturovala na gymnáziu Vazovova v Bratislave. V roku 1994 získala titul Mgr. v odbore archívnictvo-história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1997 absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.). Od roku 2000 krátko pôsobila v advokácii ako advokátsky koncipient. Od roku 2002 pôsobila na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, na Katedre teórie práva (neskôr Katedre teórie práva a ústavného práva), kde v roku 2003 získala titul JUDr., v roku 2010 titul PhD. v odbore teória štátu a práva a v roku 2016 získala titul docent v odbore teória a dejiny štátu a práva. Od roku 2020 pôsobí na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre teórie práva a filozofie práva. V roku 2023 bola vymenovaná prezidentkou Slovenskej republiky za profesorku v odbore teória a dejiny štátu a práva. Venuje sa teórii práva, združeniam a slobode združovania, záujmovej samospráve a histórii záujmovej samosprávy právnických povolaní.

Výber z publikačnej činnosti:
Gajdošová, M.: Združenia a právo slobodne sa združovať. - 1. vyd. - Bratislava : C. H. Beck, 2013, 203 s. - (Beckove príručky pre právnu prax)
Gajdošová, M. - Kerecman, P.: Prvé ženy v slovenskej advokácii. - 1. vyd. - Bratislava : Veda, 2015. - 318 s.
Gajdošová, M.: Judikatúra vo veciach práva slobodne sa združovať. - [1. vyd.]. - Bratislava : Wolters Kluwer, 2016. - 235 s.
Gajdošová, M., Kerecman, P., Ďuriška, Z., Kušnír, J., Hellenbart, V.: Advokátske komory na Slovensku v rokoch 1875 – 1948. Bratislava : SAK, VEDA, vydavateľstvo SAV, 2018. – 766 s.
Gajdošová, M.: Združenia a sloboda združovania. - 2. preprac. vyd. - Bratislava : C. H. Beck, 2019. - xx, 377 s. - (Právne inštitúty)
Gajdošová, M.: Záujmové združenia právnických osôb: § 20f-20j. In: Števček, M. et alia: Občiansky zákonník 1 : komentár. - Praha : C. H. Beck, 2015; In: Števček, M. et alia: Občiansky zákonník 1 : komentár. - Praha : C. H. Beck, 2019
Gajdošová, M.: Komentár zákona č. 34/2002 Z. z. Zákon o nadáciách [elektronický dokument]. - 1. vyd. - Žilina : Poradca podnikateľa, 2021. - 117 s. [online]
Gajdošová, M., Košičiarová, S.: Záujmová samospráva. Praha : Leges, 2023, 200 s.
Gajdošová, M., Kerecman, P., Gábriš, T., Vozár, J., Glaser – Opitzová, R.: Najvyšší súd Slovenskej republiky. Bratislava : NS SR, Veda, vydavateľstvo SAV, 2023, 199 s.

Vedeckovýskumné úlohy:
I.) Úspešné vyriešenie vedeckovýskumného projektu VEGA v pozícii zodpovednej riešiteľky:
V období od 01.01.2017 do 31.12.2019, projekt VEGA MŠ SR č. 1/0172/17 s názvom „Združenia ako prvok demokracie a prejav slobody združovania vo verejnoprávnych vzťahoch a súkromnoprávnych vzťahoch“. 

Doc. JUDr. Mgr. Gajdošová, PhD. ako zodpovedná riešiteľka projektu dostala v máji  2020 certifikát VEGA o úspešnom ukončení riešenia projektu v roku 2019 a dosiahnutí vynikajúcich výsledkov.

II.) Úspešné vyriešenie vedeckovýskumných projektov v pozícii členky riešiteľského kolektívu:
1. v období od 01.01.2005 do 31.12.2007, projekt VEGA MŠVVaŠ SR číslo 1/2590/05 s názvom „Pramene práva. Sústava, funkcie a vzťahy prameňov slovenského práva, európskeho práva a medzinárodného práva“, zodpovedným riešiteľom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bol prof. JUDr. Jozef Prusák, CSc.

2. v období od 01.01.2005 do 31.12.2007, projekt VEGA MŠVVaŠ  SR číslo 1/2562/05 s názvom „História, súčasnosť a perspektívy slovenskej advokácie“, zodpovednou riešiteľkou na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bola  prof. JUDr. Alexandra Krsková, CSc. 

3. v období od 01.01.2011 do 31.12.2013, projekt VEGA MŠVVaŠ SR číslo 1/0257/11 s názvom „Súdy a tvorba práva – hypertrofia legislatívy a judikatúra ako prameň práva“, zodpovedným riešiteľom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bol  doc. JUDr. Radoslav Procházka, JSD., PhD.

4. Projekty APVV - Verejná výzva 2011 - v období od 01/07/2012 do 31/12/2015, projekt číslo APVV-0562-11 s názvom „Právne argumenty a právne princípy ako pramene práva“, zodpovedným riešiteľom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bol doc. JUDr. Radoslav Procházka, JSD., PhD. 

5. Projekty APVV - Verejná výzva 2015 - v období od 01/07/2016 do 30/06/2019, projekt číslo APVV-15-0066 s názvom „Nové technológie v pracovnom práve a ochrana zamestnanca“, zodpovednou riešiteľkou na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bola  prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.

6. Projekty APVV - Verejná výzva 2017 – v období od 01/07/10/2018 do 30/06/2022, projekt číslo APVV-17-0056 s názvom „Ústava liberálno-demokratického štátu a radikalizácia politickej kultúry“, ktorého zodpovedným riešiteľom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave bol doc. Mgr. Marek Káčer, PhD.

III.) Aktuálne riešenie vedeckovýskumných projektov v pozícii členky riešiteľského kolektívu a v pozícii zodpovednej riešiteľky:
1. Projekt VEGA č. 1/0089/21 „Záujmová korporácia ako subjekt a objekt výkonu verejnej správy“. Spoluriešiteľka projektu (2021-2023). – členka riešiteľského kolektívu a zástupkyňa vedúcej riešiteľského kolektívu, prof. JUDr. Soni Košičiarovej, PhD. (Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave).

2. Projekt VEGA č. 1/0579/23 – Právne a etické aspekty disciplinárnej zodpovednosti v právnom štáte. Zodpovedná riešiteľka (2023-2026).

IV.) Účasť na medzinárodných vedeckovýskumných a odborných úlohách:
1. Účasť na ad hoc výskume Úloha občianskej spoločnosti pri tvorbe politiky na úrovni členských štátov EÚ, na základe poverenia od European Centre of Expertise na základe požiadaviek Európskej komisie (The Directorate General for Employment, Social Affairs, and Inclusion of the European Commission) - ad hoc výskum Role of civil society in policy-making at Member State level – December 2019, správa a vyhodnotenie výskumu za Slovenskú republiku.

doc. JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD., LLM. je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr. 2007, JUDr. 2009, PhD. 2012), Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr. 2008) a Faculté de Droit d´Économie et de Finance, Université du Luxembourg (LL.M. 2011). Od roku 2007 pôsobí nepretržite na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave, kde zabezpečuje v bakalárskom a magisterskom štúdiu výučbu predmetov zameraných na teóriu práva, sociológiu práva, interpretáciu práva a eristiku. V rámci pedagogického procesu je spolugarantom študijného programu „kánonické právo“ v druhom stupni vysokoškolského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 

Je autorom a spoluautorom množstva odborných a vedeckých článkov, učebníc a učebných textov a monografie. Tematicky sa zameriava na teóriu práva najmä na interpretáciu a argumentáciu v práve, na aktuálne problémy právnej praxe a eristiku. Pravidelne sa zúčastňuje konferencií najmä v regióne strednej Európy.

Ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory (advokátska skúška zložená v r. 2011) sa špecializuje najmä na občianske právo a obchodné právo.

doc. JUDr. Mgr. Martin Turčan, PhD., PhD. je absolventom Právnickej fakulty UK a Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Zaujíma sa o otázky vzťahu práva, morálky a náboženstva, právnej hermeneutiky a filozofie (teológie) ľudských práv. Je autorom mnohých publikačných výstupov. Na Právnickej fakulte UK sa podieľa na výučbe v rámci všetkých stupňov štúdia.

Renáta Kišoňová absolvovala v roku 2004 štúdium filozofie v magisterskom stupni na Trnavskej univerzite v Trnave a v roku 2008 skončila doktorandské štúdium v programe Systematická filozofia obhajobou dizertačnej práce Súčasné podoby evolučnej ontológie. 

V rokoch 2007- 2019 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre filozofie FF TU v Trnave so zameraním na výučbu Sociálnej filozofie, Metafyziky, Kognitívnej estetiky a Filozofie evolúcie. Od roku 2019 pôsobí na Katedre Teórie práva a filozofie práva Právnickej fakulty UK v Bratislave so zameraním na výučbu Právnej a politickej filozofie, Teórií spravodlivosti v 20. st. a Základov sociológie práva. Participuje tiež v Centre kognitívnych štúdií publikačnou a výskumnou činnosťou.

Mgr. Olexij M. Meteňkanyč, PhD. je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (2017). Od roku 2020 pôsobí ako odborný asistent na Katedre teórie práva a filozofie práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde zabezpečuje v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia výučbu predmetov zameraných na teóriu práva, právnu a politickú filozofiu, ako aj problematiku práva a umenia. Je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých a odborných článkov, učebníc a učebných textov. Vo svojej odbornej a vedeckej činnosti sa venuje nielen všeobecným teoretickým, právnofilozofickým a etickým otázkam, ale osobitne sa zameriava i na problematiku právnej subjektivity, najmä nonhumánnych entít. V týchto oblastiach tiež pôsobí ako recenzent v odborných a vedeckých časopisoch. Pravidelne publikuje v domácich a zahraničných odborných a vedeckých periodikách, ako aj sa zúčastňuje sa na domácich a zahraničných konferenciách a seminároch.

Mgr. Nikolas Sabján, PhD., LL.M je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a magisterského programu (LL.M) z medzinárodného práva verejného na Leiden University v Holandsku. Počas štúdia absolvoval niekoľko zahraničných pobytov (University of Iceland, Universität Wien). Od roku 2021 pôsobí ako odborný asistent na Katedre teórie práva a filozofie práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde zabezpečuje v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia výučbu predmetov zameraných na teóriu práva a právnu filozofiu. Okrem toho sa pravidelne zúčastňuje na medzinárodných simulovaných súdnych sporoch z oblasti medzinárodného práva verejného (Telders, Jessup) ako coach tímu Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Vo svojej odbornej a vedeckej činnosti sa primárne venuje kritickej právnej teórii. V súčasnosti sa okrem právnej teórie a filozofie zameriava na oblasť sankcií v medzinárodnom a európskom práve, antidiskriminačnému právu a právam transrodových osôb. Pravidelne publikuje v domácich a zahraničných odborných a vedeckých periodikách a zúčastňuje sa na domácich a zahraničných konferenciách. 

Mgr. Ján Tomaštík, PhD. získal doktorát v odbore politológia na Masarykovej univerzite, kde sa venoval politickej filozofii a otázke neutrality štátu v morálnych a etických otázkach z pohľadu prirodzenoprávnej teórie. V rámci svojho doktorandského výskumu absolvoval ročný pobyt na Princeton University a stal sa členom James Madison Society. Od roku 2024 pôsobí ako odborný asistent na dvoch fakultách Univerzity Komenského - na Právnickej fakulte sa podieľa na výuke právnej a politickej filozofie a na Lekárskej fakulte je súčasťou tímu pre medicínsku etiku. Vo svojej publikačnej činnosti sa zameriava na témy perfekcionizmu v politickej teórii, prirodzenoprávnym teóriám, liberalizmu verejného rozumu, paternalizmu a bioetiky.

Mgr. Sára Majerová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a študentkou tretieho stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom odbore právo, študijnom programe teória a dejiny štátu a práva v dennej forme. Vo svojej odbornej a vedeckej činnosti sa venuje problematike ochrany základných ľudských práv a slobôd s konkretizáciou na oblasť rodovej rovnosti a rovnosti pohlaví, a s tým spojené otázky vzťahu práva a sociológie, otázky etických teórií, morálky, ako aj ingerencie relígie v spomínaných oblastiach. Na Právnickej fakulte UK sa podieľa na výučbe v rámci prvého a druhého stupňa štúdia.