Právo informačných technológií

Absolvent doktorandského štúdia v študijnom programe právo informačných technológií ovláda vedecké metódy základného i aplikovaného výskumu v právnych vedách, ktoré mu slúžia ako základ na uskutočňovanie výskumu a vývoja a vytvárania nových vedeckých poznatkov v oblasti študijného odboru právo, pričom absolvent je zameraný na právne odvetvie právo informačných technológií alebo kombináciu s príbuznými právnymi odvetviami, predovšetkým medzinárodné právo, právo Európskej únie, ústavné právo, správne právo, ako aj občianske a obchodné právo a trestné právo (najmä v oblasti kybernetickej kriminality). V daných oblastiach prezentuje vedomosti na najvyššej úrovni, ktoré sú reprezentované predovšetkým jeho publikačnou činnosťou.

Absolvent dokáže analyzovať, syntetizovať a komparovať právne inštitúty právneho odvetvia právo informačných technológií, ako aj príbuzných právnych odvetví, s cieľom vytvorenia návrhov de lege ferenda, v záujme ich efektívnejšieho uplatnenia v právnom poriadku. Je spôsobilý využívať vo vedeckej práci všetky nosné vedecké metódy výskumu, pričom dokáže prepojiť navzájom nielen právne inštitúty práva informačných technológií, ale uvažovať kriticky aj interdisciplinárne. Súčasne dokáže identifikovať prerastanie právnych inštitútov implementovaných z právnych poriadkov štátov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Absolvent taktiež ovláda koncepčné, analytické a syntetizujúce poznatky v oblasti práva informačných technológií, so širokým využitím v právnej vede a praxi. Je spôsobilý svojím osobným vedeckým prínosom formovať ďalší rozvoj práva informačných technológií v celonárodnom, i medzinárodnom meradle. Aplikuje získané poznatky v praxi so znalosťou výberu alternatívnych koncepčných alebo individuálnych riešení.

Absolvent aplikuje vlastné zistenia svojej teoretickej analýzy a svojho komplexného vedeckého výskumu pri riešení problémov v spoločenských vzťahoch na úrovni vnútroštátnej, únijnej i medzinárodnej. Na základe svojich výstupov a zistení dokáže navrhovať, overovať a implementovať nové vedecké poznatky. V rámci právneho odvetvia právo informačných technológií je spôsobilý identifikovať jeho nedostatky, navrhnúť ich riešenie metódami výkladu alebo tvorby práva a porovnať súčasný stav poznania. Absolvent v danej súvislosti prezentuje najviac pokročilé a špecializované zručnosti a techniky vrátane schopnosti syntézy a hodnotenia, ktoré sa požadujú na riešenie zásadných problémov v oblasti výskumu alebo inovácie a na rozšírenie a nové vymedzenie existujúcich vedomostí alebo odborných postupov.

Absolvent má nezávislé kritické a analytické myslenie, ktoré aplikuje v meniacich sa spoločenských podmienkach s osobitným dôrazom na technologickú zmenu a prechod na znalostnú ekonomiku a je schopný prezentovať samostatne výsledky výskumu a vývoja v odbore právo v právnom odvetví právo informačných technológií, ako aj v príbuzných právnych odvetviach, pred vedeckou a odbornou komunitou v Slovenskej republike a v zahraničí.

Absolvent nadobudne spôsobilosť vedecko-pedagogicky pôsobiť na požadovanej metodologickej úrovni v odbore právo, v právnom odvetví právo informačných technológií, ako aj v príbuzných právnych odvetviach, na základe čoho je pripravený kvalifikovane pôsobiť v rámci pedagogického procesu na vysokých školách v daných oblastiach.

Predmet štúdia a výskumu v oblasti práva informačných technológií možno vymedziť rozsahom právnych predpisov, judikatúry a regulačných rámcov, ktoré sa zaoberajú právnymi aspektmi technologického vývoja a digitálneho sveta. Tieto pravidlá sú zakotvené v medzinárodných dohovoroch, právnych normách Európskej únie, ako aj vnútroštátnych právnych predpisoch jednotlivých členských štátov, pričom sa berú do úvahy aj dopady technologickej regulácie na globálnej úrovni.

Medzi charakteristické znaky práva informačných technológií patrí spoločný predmet regulačných rámcov, špecifické metódy regulácie a komplexnosť právnych predpisov. Právo informačných technológií obohacuje ostatné oblasti práva o horizontálny pohľad na technologickú zmenu s výrazným interdisciplinárnym prístupom.

Vplyv technologickej zmeny na právo je neodškriepiteľný. Zároveň štúdium dopadu informačných technológií na právo len izolovane v rôznych oblastiach nemôže fungovať, pretože mnohé trendy sú prepojené. V tomto smere horizontálne štúdium regulácie informačných technológií umožňuje lepšie pochopiť vzájomné vzťahy, ktoré potom možno zohľadniť v rôznych odvetviach práva, a to či už pri jeho aplikácii alebo zmene. Právo informačných technológií skúma spôsob regulácie sústrediac sa na jeho typické subjekty a berúc do úvahy inštitucionálny rámec práva. Iné oblasti práva sa venujú technologickej zmene v menšej miere. Zároveň menej reflektujú nelegislatívne spôsoby regulácie ľudského správania, a to predovšetkým prostredníctvom architektúry (kódu). Ľudské správanie v online prostredí možno ovplyvniť rovnako prostredníctvom technických pravidiel alebo súkromných pravidiel veľkých technologických firiem. Tento fakt navyše spôsobuje to, že na rozdiel od bežného súkromného práva, sa v ňom viac prelína otázka ľudskoprávnych mantinelov. Súkromné osoby v ňom veľmi často vystupujú v pozícii, ktorá im dáva v niektorých situáciách väčšiu neformálnu moc meniť správanie jednotlivca, ako majú štátne útvary. Tým musí celá oblasť oveľa viac reflektovať na klasické delenie medzi jednotlivcom a štátnou mocou, keďže v praxi týchto technológií sa rozdiel veľakrát stiera.

Právo informačných technológií sa vyznačuje využitím pragmatickej metodológie so špecifickými možnosťami performatívnych pravidiel a inteligentnej regulácie. Tieto metódy regulácie reflektujú možnosti architektúry, resp. kódu, regulovať správanie. Performatívne pravidlá sú doménou práva informačných technológií, pretože stierajú rozdiel medzi regulátorom a regulovanými subjektami a kľúčovou entitou uplatňovania týchto pravidiel sú tzv. definičné autority – veľké technologické spoločnosti. Vyššie uvedené prakticky znamená, že zákonodarca síce upraví určitú povinnosť všeobecne v legislatíve, ale jej výkon, konkrétne parametre a kontrolu uplatňovania prenechá definičným autoritám a v podstate reguluje správanie bez toho, aby musel konkrétne pravidlá sám definovať.

Napriek tomu, že právo informačných technológií neupravuje jeden kódex, má základné stavebné kamene. Tými sú predovšetkým zodpovednosť prevádzkovateľov infraštruktúry, regulácie digitálnych služieb a umelej inteligencie, mnohé osobitné oblasti práva duševného vlastníctva, sieťová neutralita, digitálna identita a ochrana osobných údajov. Aj inštitúcie Európskej únie prezentujú v kontexte ochrany osobných údajov tzv. „veľkú 5“ digitálnej legislatívy v podobe Aktu o správe údajov, Aktu o digitálnych službách, Aktu o digitálnych trhoch, Aktu o údajoch a Aktu a umelej inteligencii.

Predmetné odvetvie sa vyznačuje samostatnou terminológiou a výkladom pojmov a sebestačnosťou právneho poriadku. Právo informačných technológií obsahuje inštitúty, ktoré nemajú vo vnútroštátnom práve, ako ani v medzinárodnom práve obdobu ako povinnosti náležitej starostlivosti pre digitálne služby, požiadavky na dizajn pri spracúvaní osobných údajov alebo prevádzkovaní online platforiem či regulovanie založené na klasifikácii rizika. Ďalším znakom samostatnosti práva informačných technológií je vytvorenie vlastnej štruktúry inštitúcií pre presadzovanie pravidiel v digitálnom svete.

Predmet štúdia a vedeckého výskumu práva informačných technológií zahŕňa najmä:

-           presahy regulácie nových technológií v spoločnosti,

-           špecifické možnosti modalít regulácie spoločenských vzťahov v kontexte nových technológií, 

-           medzinárodnú reguláciu informačných technológií,

-           limity základných ľudských práv a slobôd v kontexte implementácie a využívania nových technológií reguláciou jednotného digitálneho trhu Európskej únie,

-           ochranu súkromia a informácií,

-           informačné technológie vo verejnej správe,

-           reguláciu umelej inteligencie,

-           kybernetickú kriminalitu a jej dokazovanie vrátane právnej úpravy odstraňovania škodlivého obsahu.

V prípadoch, keď sa regulácia práva informačných technológií v určitej právnej oblasti prelína s vnútroštátnou úpravou (typickým príkladom je harmonizácia pravidiel týkajúcich sa vnútorného trhu), je potrebné vnímať predmet štúdia a výskumu práva informačných technológií v nadnárodnom prístupe k reglementácii, právnom základe takejto úpravy, primeranosti takejto úpravy, či účinkoch reglementácie na vnútroštátne právne poriadky. V prípadoch, keď sa regulácia informačných technológií v určitej právnej oblasti prelína s medzinárodnoprávnou úpravou, je potrebné vnímať predmet štúdia a výskumu práva informačných technológií v tom, ako Európska únia vystupuje v medzinárodnom priestore ako subjekt medzinárodného práva a implementuje svoje medzinárodné záväzky.

Absolvent si osvojí schopnosť prejavovať značnú autoritu, inováciu, samostatnosť, vedeckú a odbornú bezúhonnosť a prevezme trvalý záväzok rozvíjať nové myšlienky alebo postupy. Predmetné komponenty sa odrážajú predovšetkým v schopnosti absolventa dokázať určiť zameranie výskumu a koordinovať tím vo vednej oblasti práva informačných technológií, ako aj v príbuzných právnych odvetviach, a v pravidelnej publikačnej činnosti, ktorá svojou kvalitou zodpovedá štandardom Vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave (Vnútorný predpis č. 23/2021 v znení neskorších predpisov), ako aj štandardom Vnútorného predpisu č. 11/2023, ktorý upravuje vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania v podmienkach Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty a Štandardom pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (ďalej budú všetky tri dokumenty označované ako „Štandardy kvality“) a ktorú absolvent prezentoval počas svojho doktorandského štúdia. Ciele vzdelávania sú v študijnom programe právo informačných technológií dosahované prostredníctvom nasledovných merateľných vzdelávacích výstupov v jednotlivých častiach študijného programu, ktorý pozostáva z výučbovej časti, z vedeckej časti a z pedagogickej časti

 

Výučbová časť – predovšetkým výučba v rámci profilových predmetov:

Metodológia vedy

Metodika kvalitatívnych právnych výskumov

V rámci uvedených predmetov je zabezpečené, aby jednotlivé študijné programy doktorandského štúdia boli v študijnej časti posilňované v spoločnom základe z hľadiska metodológie vedy.

V rámci predmetu Metodológia vedy sú výstupy študentov prezentované schopnosťou formulovať výskumné hypotézy, prehĺbením zručností pri aplikácii metód analýzy a syntézy pri písaní vedeckých prác, dodržiavaním požiadaviek Štandardov kvality.

V rámci predmetu Metodika kvalitatívnych právnych výskumov si študent osvojí metódu kvalitatívneho výskumu, ktorý je v kontexte so stanovením účelu a cieľov, zberu dát, procesu ich analýzy až po generovanie záverečnej správy zameraný na porozumenie a interpretáciu významov, ktoré svojim skúsenostiam a vnemom priraďujú skúmané osoby. Cieľom je hľadanie príčin a súvislostí vo svetoch jednotlivcov a následná induktívna predikcia smerujúca k odpovediam na výskumné otázky.

Metodika pedagogického procesu na právnických fakultách

Absolvovaním predmetu získa študent ťažiskové vedomosti a relevantné informácie, na základe ktorých je schopný formulovať ciele a obsah vlastného pedagogického procesu. Ovláda organizačné formy, didaktické zásady a vyučovacie metódy, ktoré sú pre pedagogický proces profilujúce, pričom je spôsobilý ich flexibilne a správne selektovať v závislosti od požiadaviek pedagogického procesu, vyučovaného predmetu, ako aj cieľovej skupiny. Na základe vlastných poznatkov identifikuje individuálne všeobecné a osobitné požiadavky na prípravu čiastkových častí vyučovacieho procesu akcentujúc špecifiká výučby zameranej na právnické vzdelávanie.

Právo, spoločnosť a informačné technológie - vedecké aspekty

Absolvovaním predmetu získa doktorand hlboké znalosti o právnych a technologických konceptoch týkajúcich sa regulácie informačných technológií a ich vplyvu na spoločnosť. Ovláda problematiku právnych a etických aspektov umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, elektronickej správy údajov a ochrany digitálnych práv.

V rámci predmetu je doktorand vedený k samostatnej práci zameranej na vedeckú analýzu právnych výziev spojených s technologickými inováciami a ich dopadmi na spoločnosť. Výsledkom je spracovanie odborného vedeckého výstupu, ktorý kriticky hodnotí existujúce regulačné rámce, identifikuje ich slabé miesta a navrhuje efektívne právne riešenia pre spravovanie technologických zmien.

Regulácia digitálneho trhu Európskej únie - vedecké aspekty

Cieľom predmetu je vedecky preskúmať teoretické východiská a právne nástroje regulácie digitálneho trhu Európskej únie, vrátane doktríny, metód a praktických aspektov implementácie právnych predpisov do právnych poriadkov členských štátov.

V rámci problematiky je doktorand vedený k samostatnej práci, ktorej výsledkom má byť spracovanie krátkeho vedeckého výstupu zameraného na analýzu právneho rámca digitálneho trhu EÚ, identifikáciu jeho nedostatkov a formuláciu návrhov na zlepšenie efektivity regulácie a posilnenie spravodlivosti a hospodárskej súťaže v digitálnom priestore.

Ochrana informácií v digitálnom prostredí - vedecké aspekty

Absolvovaním predmetu získa doktorand kľúčové poznatky a analytické schopnosti v oblasti ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti v digitálnom prostredí, pričom bude schopný identifikovať a riešiť právne a technologické výzvy. Doktorand sa naučí aplikovať interdisciplinárne prístupy v súlade s národnými, európskymi a medzinárodnými právnymi normami.

Počas predmetu sa doktorand zameria na samostatnú vedeckú prácu, ktorej výsledkom bude odborný výstup analyzujúci právne a technologické problémy ochrany údajov, ich dopady na spoločnosť a právny systém, ako aj návrhy na legislatívne a praktické riešenia zamerané na zabezpečenie efektívnej ochrany informácií v digitálnom prostredí.

Regulácia informačných technológií vo verejnej správe - vedecké aspekty

Cieľom predmetu je vedecky preskúmať teoretické základy, právne princípy a nástroje regulácie informačných technológií vo verejnej správe, vrátane metód ich implementácie a aplikácie v právnych poriadkoch členských štátov. V rámci problematiky je doktorand vedený k samostatnej práci, ktorej výsledkom má byť spracovanie krátkeho vedeckého výstupu zameraného na analýzu právnych aspektov regulácie informačných technológií vo verejnej správe, identifikáciu problémov v ich uplatňovaní a návrh riešení na posilnenie efektivity a bezpečnosti digitálnych procesov vo verejnej správe.

Regulácia moderných foriem médií a ochrana jednotlivca - vedecké aspekty

Cieľom predmetu je vedecky skúmať teoretické základy, právne princípy a nástroje regulácie moderných foriem médií so zameraním na jednotlivca v kontexte práva na informácie a relevantných právnych nástrojov. Predmet sa zaoberá analýzou legislatívnych rámcov, najmä v kontexte digitálnych médií a platforiem, tradičných foriem médií a ich vplyvu na spoločnosť a jednotlivca v súvislosti s právami jednotlivca ako spotrebiteľa a užívateľa digitálnych služieb.

Doktorand je vedený k samostatnej vedeckej práci, ktorá má za cieľ spracovať krátky vedecký výstup zameraný na identifikáciu právnych problémov regulácie moderných médií, analýzu ich vplyvu na ochranu jednotlivca a návrh riešení na zvýšenie účinnosti regulačných opatrení, pričom sa prihliada na technologický vývoj a potrebu zachovania demokratických hodnôt.

Vedecká časť

Minimálny rozsah publikačnej činnosti a grantovej činnosti vyplýva zo Smernice dekana Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty, ktorá upravuje požiadavky kladené na rozsah a kvalitu publikačnej činnosti a grantovej činnosti doktorandov na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte a ich hodnotenie (Vnútorný predpis č. 6/2024).

Vnútorný predpis č. 6/2024: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/O_fakulte/Dokumenty/VP_2024/VP_2024_06.pdf

Kvalita publikačnej činnosti študentov doktorandského štúdia, predovšetkým v kontexte so Štandardami kvality, je každoročne vyhodnocovaná Radou pre kvalitu vedy a doktorandského štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty.

Pedagogická časť

Študent doktorandského štúdia, na začiatku aj pod dohľadom svojho školiteľa, aplikuje a zdokonaľuje zručnosti vo výučbe, ktoré si predtým získal vlastnými hospitáciami na uvedených predmetoch a v rámci profilového predmetu Metodika pedagogického procesu na právnických fakultách.